Najnovšie články

Publikované 28. novembra 2016

Viera Tóthová: Riadenie rizík v poľnohospodárstve

Viera Tóthová, riaditeľka Renomia Agro

Obdobie, v ktorom žijeme, je poznačené mnohými zmenami, či už politickými, klimatickými, ale aj silnejúcimi ekonomickými. Významnú úlohu v tomto procese zohráva práve finančná politika, ktorá prostredníctvom svojich makroekonomických a mikroekonomických nástrojov pôsobí na dynamiku poľnohospodárskeho odvetvia a celej našej spoločnosti.

Systém riadenia rizík v poľnohospodárstve nie je izolovaný od vonkajších vplyvov, naopak je značne ovplyvňovaný rozhodnutiami štátu a jeho finančných inštitúcií.

Som presvedčená o tom, že jednou z hlavných výziev pre tvorcov poľnohospodárskej politiky je vytvoriť
do budúcnosti pre farmárov istoty v neľahkom zápase s prírodou – prírodnými živlami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami a biotickými činiteľmi.

Na zdôraznenie použijem citát, ktorý vyzdvihuje dôležitosť prenosu a rozdelenia rizika z pohľadu jednotlivca ako aj celej spoločnosti:

„Ak by som mohol, napísal by som na bránu každej chatrče a nad každú cennú ľudskú vec „POISTENÉ“, pretože poistenie nie je veľkou cenou za to, aby rodiny unikli katastrofe, ktorá by ich mohla navždy zničiť. Našou úlohou je týmto katastrofám, schopným prekaziť šťastie nielen jednotlivca, ale aj zlomiť zdravie a silu národa, predchádzať a zabrániť im,“ povedal Sir Winston Leonard Spencer Churchill.

Zamyslime sa nad slovami v citáte Sira Churchilla
a to „poistenie nie je veľkou cenou za to …“ Uvediem príklad, v ktorom porovnám poistenie nového motorového vozidla nasledovne:

Motorové vozidlo
• BMW X3 Drive 20, poistná suma 58 445 €
(zistená z dokladu o nákupe)
• Povinné zmluvné poistenie (PZP) po zľave =
447,58 € / rok

• Havarijné poistenie po zľave = 1 309,17 € / rok
Poistenie spolu: 1 756,75 € / rok
% poistného z poistnej sumy = cca 3 %
Samostatne hospodáriaci roľník hospodári na 70 ha ornej pôdy
• Pšenica ozimná 50 ha a hodnota produkcie = poistná suma 36 000 €, poistené riziká: krupobitie, víchrica,
požiar;
• Repka ozimná 20 ha a hodnota produkcie = poistná suma 21 000 €, poistené riziká: krupobitie + víchrica.
Poistná suma za obidve plodiny = 57 000 €
Poistenie spolu: 2 036,76 € / rok
% poistného z poistnej sumy = cca 3,57 %

Dôležité poznámky:
1. Štatisticky je podložené, že škody vyskytujúce sa na majetku (napr. vyššie uvedené motorové vozidlo) sa spravidla vyskytujú v 4 – 6-ročných intervaloch;
2. Štatisticky je podložené, že škody na plodinách sa vyskytujú ročne, a to aj niekoľkokrát u toho – ktorého poistníka, pričom bolo pred cca 10 rokmi štatisticky podložené, že % výskytu škôd do 40 % = 80; toho času za posledných 6 rokov dozadu sa táto hranica z dôvodu častých klimatických zmien posunula a stav je nasledovný:
– škody do 40 % = 50,
– škody nad 50 % = 50.

Tento stav je zapríčinený napríklad: povodňami a záplavami, ničivými krupobitiami, víchricami, ale boli aj zaznamenané lokálne tornáda a v neposlednom rade aj devastajúce mrazy.

Prečo je to s poisteniami plodín tak?

„Poistenie plodín je otvorená fabrika v prírode“ a pestované plodiny sú ovplyvnené endogénnymi (čo do tej pôdy dáš) a exogénnymi (aj klimatické zmeny) vplyvmi.

Situácia v oblasti poistenia farmárov na Slovensku prechádza dynamickým vývojom. Poistenie rastlinnej a živočíšnej produkcie patrí medzi najrizikovejšie zo všetkých druhov poistenia, a predsa je prepoistenosť v tejto oblasti najnižšia, priam alarmujúca v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ. Poisťovne, ktoré ponúkajú poľnohospodárske poistenie pre farmárov, hľadajú nové možnosti s hlavným cieľom – pomôcť farmárom chrániť ich majetok, plodiny a zvieratá pred nepriaznivými živelnými pohromami a nákazami hospodárskych zvierat.

Historický vývoj z oblasti poistenia farmárov

V oblasti poistenia farmárov sa po roku 1990 na Slovensku uskutočnili veľké zmeny. V portfóliu najväčšej a v tom čase aj jedinej Slovenskej štátnej poisťovni bola 100 % prepoistenosť, čiže všetci farmári boli zo zákona poistení. Poistenie farmárov bolo riadené Vyhláškou 76/1985 Zb., podľa ktorej boli zo zákona poistené všetky poľnohospodárske podniky, a to do rozsahu majetku, plodín a hospodárskych zvierat pod názvom Komplexné poistenie socialistických poľnohospodárskych organizácií. Suma prijatého poistného predstavovala približne 1 904 000 000 Kčs v roku 1990 (približne 63 mil. eur). No, a z tohto poistného kmeňa si „ukrojili“ iné komerčné poisťovne etablujúce sa na slovenskom poistnom trhu.
Od 1.1.1991 došlo k zániku Komplexného poistenia a aj Slovenská štátna poisťovňa sa časom etablovala na komerčnú poisťovňu, ktorá sa neskôr spojila s významnou Európskou poisťovňou Allianz.

Aké zmeny v poistení prinieslo farmárom toto obdobie na Slovensku? Rozšírila sa ponuka poistných produktov na jednej strane a na strane druhej vznikli problémy, ktoré zapríčinili pokles objemu poistného o viac ako 65 %. Hlavnými príčinami tohto stavu bola zlá ekonomická situácia v poľnohospodárstve a pomerne neskorý zásah štátu „pomôcť veci“.

Môžem konštatovať, že už v tomto čase sa slovenský farmár nemohol porovnávať s farmárom zo susedných štátov (Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, …). Od roku 1996 začala SR refundovať časť ročného poistného
z poistenia plodín a hospodárskych zvierat. V refundácii nastali mnohé chyby, ku ktorým je teraz zbytočne sa vracať, veď kto nepracuje, chybu neurobí!

Prečo sa vyskytli tieto chyby – nedostatky?
Ja si myslím, že aj preto, lebo nebola vytvorená sofistikovanejšia koncepcia riadenia rizík podporovaných štátom. Ďalej si myslím, že prepoistenosť a suma prijatého poistného poklesla aj z nasledovných dôvodov:

• výrazný pokles v stavoch hospodárskych zvierat, a to u všetkých druhov dovtedy chovaných v SR;
• nekoncepčné riadenie rizík zo strany štátu, a to: jeden rok bola refundácia časti ročnéhopoistného, druhý rok nebola alebo bola vo výške,že ani nepokryla farmárovi náklady na povinné dokumenty, ktoré musel predložiť, lebo mu to ukladal dokument vydaný štátom.

Poďme spolu riadiť riziká kryté poistením

Každý pri svojej práci urobí chybu. Dokážeme sa však z týchto chýb poučiť? Znovu si dovolím použiť citát Sira Churchilla:

„Žiadny problém sa nevyrieši tým, že ho pošleme k vode.“

Tak, ako na to? Po mnohých rokoch aktívnej práce v poisťovniach viem, že stav v oblasti riadenia rizík je priam alarmujúci a nemôže byť ponechaný len na komerčné poisťovne.

Je potrebné sa poradiť a požiadať o odbornú pomoc. Netreba hľadať príliš ďaleko, stačí požiadať susednú ČR, kde na systéme riadenia rizík viac ako 10 rokov pracuje štát, komerčné poisťovne, tie, ktoré vo svojom portfóliu majú obsiahnuté aj lobby poľnohospodárskeho poistenia a, samozrejme, zástupcovia poľnohospodárov: komory, únie, zväzy, … Výsledkom ich práce je vybudovanie funkčného systému riadenia rizík. Poľnohospodári a ostatné zúčastnené strany z ČR pracovali v tejto oblasti ďalej a budujú nadstavbu k základnému systému riadenia rizík Fond nepoistiteľných rizík.

Nie menej zaujímavý a sofistikovane prepracovaný je systém riadenia rizík aj v susednom Maďarsku, ktorý je pre farmárov spustený od roku 2012. Systém sa skladá z dvoch častí: a to základný, ktorý predstavuje Refundácia časti ročného poistného, ktorá nemôže prekročiť 65 %. Systém je rozdelený do troch typov pre poistené plodiny nasledovne:

Typ A: Druhy plodín – ozimné a jarné poľné plodiny, vinice, sady jabloňové a hruškové, druhy plodín patriace pod príslušnú skupinu sú podrobne vymenované v metodickom pokyne;

Riziká: krupobitie, požiar, úder blesku a zosuv pôdy, víchrica pri dosiahnutí minimálnej sily vetra 54 km/h, mrazy; – min. refundácia nad 40 %, max. refundácia 65 %;
Typ B: Druhy plodín – ozimné a jarné poľné plodiny, vinice, sady, zelenina, špeciálne plodiny; druhy plodín patriace pod príslušnú skupinu sú podrobne vymenované v metodickom pokyne;

Riziká: ako v type A; – min. refundácia 30 %, max. refundácia 60 %;
Typ C: Druhy plodín, plodiny patriace pod príslušné skupiny, ktoré nie sú uvedené pod typom A alebo B;
Riziká: ako v type A;
– min. refundácia 30 %, max. refundácia 60 %;

Poistenie zvierat – refundácia sa vzťahuje na všetky druhy hospodárskych zvierat vrátane koní chovaných
pre športové účely – hobby;
Riziká:
• nákazy;
• hromadné choroby infekčného alebo parazitárneho pôvodu;
• živelné riziká;
• prúd otrava;
• preprava zvierat;
• jednotlivé škody pre vybrané kategórie zvierat
v rámci chovaného druhu;

Poistenie majetku – budovy, technológie, stroje, zásoby, zodpovednosť, …; Riziká: živelné, zodpovednostné, krádež, …

Dôležité poznámky pre podmienky refundácie:

• Refundácia je orientovaná u plodín na stratu na výnose;
• Poistenie plodín, hospodárskych zvierat a majetku musí byť u jedného poisťovateľa = DIVERZIFIKÁCIA;
• Straty na výnosoch sa vypočítavajú pre danú komoditu z priemerných 5-ročných výsledkov, pričom sa vylúči najlepší a najhorší rok a zostatkové 3 roky sa spriemerujú;
• Žiadateľ o refundáciu predkladá v stanovenej lehote žiadosť na PPA;
• Poistený musí mať u zmluvnej poisťovne uhradené ročné poistné do 31. októbra príslušného roka;

Môj komentár: sofistikovane nastavený systém, podobný tomu, čo bol na Slovensku do roku 1990, na ktorý po dnešný deň farmári v dobrom spomínajú.

Fond nepoistiteľných škôd (nadstavbový systém k základnému systému)
• do fondu prispievajú rovnakým dielom farmári a štát napríklad:
• poľné plodiny – 3,30 € / ha,
• sady, vinice, zelenina, skleníky – 10 € / ha,
• odškodnenie len v prípade, ak strata na úrode je vyššia ako 30 % tej-ktorej poistenej plodiny v rámci jedného podniku;
• choroby, škodcovia, … v zmysle platného metodického pokynu.

Dôležitá informácia z Maďarska: za 4 roky aktívne fungujúceho systému Riadenia rizík je v systéme evidovaných 78 000 farmárov obhospodarujúcich 4 000 000 ha ornej pôdy.

A čo my na Slovensku?

Nie raz na mnohých významných stretnutiach počúvam od najpovolanejších autorít tohto štátu, že „Budeme budovať rizikový fond“. Môže však stáť dom bez základov?

Myslím si, že v prvom rade treba vybudovať základný sofistikovaný systém riadenia rizík = refundácia časti ročného poistného. Na to, aby bol tento systém seriózne vybudovaný je potrebné, aby bola vytvorená pracovná skupina zložená zo zástupcov štátu, komôr, zväzov, únií. Najdôležitejšou zložkou tejto skupiny pre oblasť poisťovníctva by mali byť zástupcovia Renomia AGRO a poisťovne.

V druhom rade treba začať budovať nadstavbu k základnému systému riadenia rizík a to fond nepoistiteľných škôd. Aké riziká budú touto nadstavbou pokryté rozhodne pracovná skupina. Určite však také, ktoré budú korešpondovať s požiadavkami farmárov.

Kto bude do fondu prispievať?
Mám zopár myšlienok:
1. Štát
2. Poľnohospodári

A čo v treťom rade?
Som si vedomá toho, že toto bude nepopulárne, ale určite by som odporučila obmedzenie využívania ad hoc štátnej pomoci. A načo aj? Veď nám úspešne bude pracovať systém prvého a druhého radu. Dovoľte mi aj v závere použiť citát Sira Churchilla:
„Nech stratégia vyzerá akokoľvek lákavo, občas je potrebné pozrieť sa aj na výsledky.“

Týmto citátom chcem iba zdôrazniť, že výsledky o svojej činnosti bude predkladať vytvorená pracovná skupina 1 x ročne najvyššej autorite poľnohospodárskeho rezortu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

päť × jeden =