Tlačová správa Agroprogress 2019
Spoločné hľadanie cesty k zlepšeniu imidžu slovenského poľnohospodárstva
V duchu tejto myšlienky sa niesol jubilejný 10. ročník konferencie Agroprogress, ktorá otvorila svoje brány 7. novembra 2019 v hoteli HolidayInn v Trnave.
Nosná téma konferencie „Aký impulz potrebuje slovenské poľnohospodárstvo na ozdravenie a rast“ prilákala do priestorov hotela vyše stovku agromanažérov a záujemcov o odvetvie poľnohospodárstva. Dva bloky, na ktoré bol konferenčný deň rozdelený, boli síce tematicky rozdielne, no oba v sebe skrývali odpovede na dve základné otázky: Ako produkt čo najlepšie predať? A z čoho produkt vyrobiť?
V prvom bloku vystúpil Filip Brodan zo spoločnosti EngageHill, ktorý informoval účastníkov konferencie o výsledkoch výskumu realizovaného na podujatí Agrokomplex 2019 so zameraním na imidž slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Uviedol, že slovenské výrobky sú skutočne vnímané spotrebiteľmi ako veľmi dobré a sú ochotní si za ne i priplatiť. Čo však imidž poľnohospodárstva a potravinárstva degraduje je fakt, že tí istí spotrebitelia vidia systém, ktorý tieto produkty vyrába, veľmi negatívne. Z toho následne pramení aj nezáujem o odvetvie zo strany mladých ľudí a znižovanie počtu zamestnancov v rezorte.
Svoje praktické poznatky pridal k téme predseda predstavenstva družstva AGB Beňuš Jozef Kanoš. Práve družstvo AGB Beňuš začalo praktizovať vyššiu propagáciu farmárskych výrobkov a zlepšovanie vlastného imidžu. Atraktívnosť odvetvia pre mladých ľudí ide podľa neho ruka v ruke s podporou predaja domácich potravín. Práca je pre mladých zaujímavá vtedy, ak má adekvátne ohodnotenie – a adekvátne ohodnotenie si môže dovoliť len podnik, ktorý svoje produkty dokáže aj adekvátne predať. Klasické poľnohospodárstvo musí podľa neho vystriedať moderný prístup tak k predaju, ako k získavaniu nových pracovníkov.
Práve k téme – ako atraktívne produkt predať, boli prizvaní ďalší traja spíkri – Martin Bělík zo spoločnosti DataLineTechnology, Martin Hejl zo spoločnosti THIMM pack´n´display a Roman Kandler z tlačiarne Martin Peroutka. Napriek tomu, že ani jeden z vymenovaných nepôsobí priamo v oblasti poľnohospodárstva, dostali poslucháči reálny pohľad na aktuálne, ale hlavne dostupné trendy a možnosti v obalových riešeniach potravín. Počas všetkých troch prednášok zaznelo mnoho zaujímavých názorov a najmä, boli odprezentované obalové riešenia, ktoré sa výrobcom potravín ponúkajú. V dnešnej dobe pretlaku dovážaných tovarov zo zahraničia nie je možností, ako zaujať spotrebiteľa pri nakupovaní, príliš veľa. Tvar balenia, materiál, z ktorého je obal zhotovený a informácie, ktoré sa na ňom nachádzajú, tvoria v jednom celku prvý dojem produktu. Práve ten by mal pôsobiť na spotrebiteľa čo najpôsobivejšie. „O tom, že produkt je výnimočný svojou chuťou a zložením, musíte dať vedieť spotrebiteľovi pri prvom kontakte s ním. Obal by mal hovoriť ústami výrobcu, ktorý vyzve zákazníka, aby si ho v predajni minimálne vzal do rúk. Výrobcovia, dajte vedieť, že váš produkt je ten najlepší, dajte svojmu produktu tvár,“ vyzval na záver svojej prednášky výrobcov Martin Bělík.
Jedným z priekopníkov toho, ako urobiť z úplne obyčajného produktu niečo výnimočné, je aj spoločnosť SLOVENSKÉ CUKROVARY s. r. o. Tá koncom leta pristúpila na výrobu špeciálnej edície farmárskeho cukru ako formu poďakovania svojím pestovateľom cukrovej repy. „Cukor nemá v súčasnosti príliš pozitívne renomé v očiach verejnosti. Preto nás príjemne prekvapilo, s akým pozitívnym ohlasom sa redizajn stretol,“ otvorila tému Dagmara Krajčovičová, marketingová riaditeľka spoločnosti. Práve novonavrhnutý dizajn v sebe odzrkadľuje lokálny rozmer produktu a na každom balení znázorňuje konkrétneho pestovateľa cukrovej repy z desiatich vybraných.
Druhý blok prednášok sa niesol v znamení témy financovania a potreby budovania stratégie a finančnej politiky rezortu poľnohospodárstva a potravinárstva. Ako prvý vystúpil Martin Pýcha, predseda Svazu zemědělských družstev ČR, ktorý vo svojom príspevku predstavil možnosti reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Kontroval mu i zástupca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, ktorý označil za zásadné najmä obdobie, ktoré máme pred sebou. Budúce voľby a teda nová vláda rozhodne o tom, ako budú rozdelené prostriedky z nového programovacieho obdobia. Svoju prednášku uzavrel slovami: „Zlepšiť imidž poľnohospodárstva a potravinárstva bude veľmi ťažké, ale nie je to nedosiahnuteľné.“
Okrem politiky je pre poľnohospodárstvo smerodajný aj finančný aspekt. Práve predstavitelia dvoch finančných inštitúcií – Ondrej Šebáň, zástupca Európskej investičnej banky a Radovan Mik, riaditeľ oddelenia agrofinancovania projektov EÚ, zodpovedali na otázky o tom, aké sú možnosti využitia finančných nástrojov v poľnohospodárstve SR a ako aplikovať nové finančné nástroje pre financovanie poľnohospodársko-potravinárskeho sektora po roku 2020.
Z aktívnej diskusie na záver konferencie vyplynulo, že imidž slovenského poľnohospodárstva sa dotýka i subjektov, ktoré zdanlivo nemajú s poľnohospodárstvom nič spoločné. Dotýka sa spotrebiteľov, výrobcov, dodávateľov surovín i technológií a takisto aj štátu z pohľadu postavenia Slovenska v EÚ. Šanca na zlepšenie stavu, ale aj vnímania odvetvia poľnohospodárstva, stále žije a je reálna. Je však dôležité, aby štátne zložky boli transparentné. Taktiež je potrebné vyvíjať tlak na novú generáciu spotrebiteľov a tým aj potenciálnych zamestnancov rezortu, ktorým vyšší záujem o domácu produkciu ukáže príležitosť realizovať sa práve v poľnohospodárstve.
Marianna Cabalová
vydavateľstvo VELDAN, spol. s r. o.