„Na Slovensku máme veľa poľnohospodárov, no veľmi málo sedliakov.“
Ak niekto povie, že patrí medzi generáciu, ktorá si už čo-to pamätá, predstavíte si človeka užívajúceho si dôchodok a oddych. Ernest Čengel, vedúci rastlinnej výroby na RD Šaľa je toho však pravý opak. Práca v poľnohospodárstve ho napĺňa a zasvätil jej celý život. Aj napriek tomu, že potvrdil, že dobre už bolo, jedným dychom zároveň dodáva že dobre ešte aj bude, a to už čoskoro. „Ja som optimista a vidím v dnešných mladých ľuďoch veľmi veľký potenciál.“
RD Šaľa je jedným z mála družstiev na Slovensku, ktoré si relatívne stabilne udržiava aj živočíšnu výrobu. Je v dnešných pomeroch možné udržiavať aj živočíšnu aj rastlinnú výrobu na rovnocennej úrovni?
Áno, na dnešné pomery máme živočíšnu výrobu vcelku stabilnú. V súčasnosti máme približne 1 700 kusov hovädzieho dobytka, ošípané už žiaľ nechováme. Podobne ako rastlinná, aj živočíšna výroba sa však u nás na družstve od roku 1974, od kedy pracujem tu na družstve, radikálne zmenila. Ekonomická situácia nás a mnohé iné podniky donútila redukovať stavy. Podobne ako u väčšiny podnikov, i u nás zostala klasická rastlinná výroba, no ovocinárstvo, zeleninárstvo a vinohradníctvo skončili tak ako dobytok a ošípané. Pri výmere cca 3 000ha poľnohospodárskej pôdy robíme najmä husto siate obilniny, olejniny a pre vlastnú spotrebu aj približne 100 ha sóje, ktorá slúži výlučne na skŕmenie a nakoľko máme vlastnú miešareň krmív, máme to trošku zjednodušené. Kedysi sme pestovali aj niečo cez 500 ha cukrovej repy, ale teraz, po zrušení cukrovaru v Dunajskej Strede je to možno štvrtina z toho.
Máte pocit, že ak budú mať čísla živočíšnej výroby takúto klesajúcu tendenciu, jednoducho zanikne a zo Slovenska sa stane z hľadiska poľnohospodárstva štát orientovaný výlučne na rastlinnú výrobu?
Živočíšna výroba na Slovensku sa všeobecne hýbe vo veľmi malých číslach, ale nemyslím si, že by mala tendenciu úplne zaniknúť. V posledných mesiacoch vláda k tomuto problému začala pristupovať inak. Chápe túto momentálnu situáciu a dotačná politika bude čo najskôr určite smerovať k tomu, aby špeciálne výroby (živočíšna, záhradníctvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo) dostali zelenú. Od budúceho roka už údajne nebudú prideľované dotácie na základe priamej úmery k veľkosti plochy pôdy, ale viac na živočíšnu výrobu. A ja si myslím, že to je správna cesta.
Takže predpokladáte, že poľnohospodárstvo na Slovensku zažije svoj rozkvet?
Rozkvet poľnohospodárstva tu už bol a bol podmienený aj tým, že hlavnú časť pracovníkov tvorili ľudia z príslušných dedín, no likvidáciou odvetví ostali bez práce. Je smutné, že na ponuku na slovenskom trhu tvorí zhruba iba 50% našich domácich produktov. Ostatné sa dovážajú zo zahraničia. Ak by sme však mali porovnať ceny dovezených lacnejších potravín s mierou nezamestnanosti, za ktorú je potrebné platiť, v konečnom dôsledku sú tie potraviny ani nie také lacné, ako sa zdajú. Sebestačnosť v produkcii potravín si chráni a buduje každá krajina individuálne. U nás sa niekde v blízkej minulosti začalo vytrácať. Aj napriek tomu, že zo strany vlády sú už realizované a zavedené nástroje na podporu mladých farmárov, rodinných fariem, je veľmi náročné začať budovať od nuly niečo, čo už bolo raz zlikvidované. Ale ako som všeobecne veľký optimista, tak i v pohľade na poľnohospodárstvo na Slovensku globálne. Potrvá to síce dlhšie obdobie, ale poľnohospodárstvo bude opäť na vyššej úrovni a Slováci budú znova hrdí na to, že si dokážu dopestovať, dochovať a vyrobiť ich vlastné a kvalitné potraviny tak ako pred niekoľkými rokmi. Doteraz však nie som príliš zmierený s tým, že po revolúcii sa veľa spracovateľských podnikov zrušilo, alebo začali spadať pod zahraničný kapitál. Áno, aj ten tu má svoje miesto, ale poľnohospodári nie sú ani len akcionármi týchto podnikov. Keby nimi aspoň sčasti boli, nestávali by sa také veci ako je zrušenie cukrovarov, konzervární… Keby bolo väčšie zastúpenie z našej strany, nedovolili by sme to. Rovnako ako enormný úbytok a zastavanie ornej pôdy.
Úbytok úrodnej pôdy je problém, ktorý asi bude trápiť ľudstvo až o niekoľko rokov, keď už nebude kam sadiť a všetko bude zastavané. Myslíte si, že produkcia poľnohospodárskej výroby bude mať aj napriek tomu rastúcu tendenciu a bude stále tým základným stavebným pilierom ľudstva?
Samozrejme, populácia rastie a potraviny treba zabezpečiť. V súčasnosti sa v tomto kontexte hovorí najmä o geneticky modifikovaných potravinách. Názory na túto tému sa rôznia, v zahraničí od tohto trendu už pomaly upúšťajú, no stále sa robia rôzne pokusy, ktorých výsledky sa k nám ani nedostanú. Preto majú ľudia k týmto potravinám nedôveru. Ale ja si myslím, že tu je sčasti aj naša budúcnosť, pretože populácia narastá, veda ide dopredu a pôdy rapídne ubúda. V súčasnosti sa už nič nedá dopestovať vo veľkom množstve bez použitia ochranných prostriedkov. Všetci apelujú na znižovanie používania chemických prípravkov, no nik si neuvedomuje fakt, že aj ľudia potrebujú v boji proti chorobe lieky. Rovnako tak aj rastliny. Samozrejme že by som bol rád, keby bolo všetko BIO, ale aj v súčasnosti tieto BIO produkty riešia potreby iba malej časti populácie. Zvyšok si ich nemôže dovoliť. Môj názor je taký, že úlohou chemických firiem je robiť výskum a vývoj tak, aby používanie ochranných prostriedkov na rastliny bolo bezpečné. Koniec koncov, nie nadarmo sa z roka na rok zakazujú niektoré chemické prípravky. Tieto firmy, ako je napríklad aj Syngenta počúvajú, sú zodpovedné a robia pre finálny produkt to najlepšie. Určitá skupina ľudí vraví: „Nezaujíma ich akým odpadom napchávajú rastliny, aj tak to robia iba pre biznis.“ Áno, robia to pre biznis, ale aj ľudia z tých firiem žijú na tejto planéte a konzumujú to, čo sami odporučia. Takže je na nich veľká miera zodpovednosti a hľadane optimálnych riešení a myslím, že to robia dobre.
V čom pozostáva hľadanie optimálnych riešení pri produktoch pre váš podnik?
Hľadanie optimálnych riešení pre rastlinnú výrobu je z roka na rok iné. Je to podmienené aj globálnym otepľovaním, ktoré je naozaj citeľné. Máme obdobia sucha a máme obdobia dažďov. Každým rokom sme sa priamo zo zimy prehupli do leta. Tento rok konečne prišla jar, avšak nebola zima. Pred 20 – 30 rokmi v podhorských oblastiach ani poriadne nevedeli, čo to je kukurica. Tá sa tam teraz pestuje úplne bežne. Prostredie u nás je suchšie, mení a otepľuje sa čím ďalej viac a odráža sa to najmä na výskyte škodcov. Tu je najlepšie mať partnera, ktorý je ochotný prispôsobiť z roka na rok svoje portfólio týmto požiadavkám. Syngenta je firma, s ktorou spolupracujeme od kedy pôsobí na slovenskom trhu a od ktorej odoberáme už dlhodobo viac ako 50% chemických prípravkov. Podobné číslo je to aj pri osivách. Hybridy slnečníc od nich sú bezkonkurenčne najlepšie. Tu, v podmienkach na juhu krajiny určite. A ako som spomenul, hybridy osív sú vyšľachtené tak, aby odolali klimatickým podmienkam. To je v súčasnosti veľmi dôležité, keďže počasie je jediný faktor, ktorý my ľudia nedokážeme ovplyvniť. Aj napriek tomu, že mám viac ako 40-ročné skúsenosti, spoločnou diskusiou s odborníkmi dokážeme prísť na to, čo je pre tú ktorú plodinu najlepšie, prípadne aká plodina bude v našich podmienkach „najspokojnejšia“.
Takže ak bude chcieť poľnohospodárstvo na Slovensku prežiť, bude sa musieť prispôsobiť – či už legislatíve, alebo poveternostným podmienkam?
Samozrejme, no najmä bude reflektovať kúpyschopnosť Slovákov. Ak bude legislatíva postavená tak, že poľnohospodár nebude schopný ponúknuť nižšiu sumu ako dovozca a finančná situácia ľudí orientovaných na lacnejší tovar bude taká, ako teraz, bude čoraz ťažšie dostať sa s našimi komoditami na trh. Je to všetko ako jeden začarovaný kruh, ale treba robiť všetko pre to, aby bolo našich potravín v obchodoch viacej. V každom prípade je dôležité budovanie dôvery voči slovenským výrobkom. Z môjho pohľadu je to však tak, že ak niekoho netlačí finančná situácia na úplné dno, na orientovanie sa na najlacnejšie potraviny, ak má človek možnosť voľby medzi slovenským a zahraničným výrobkom, určite si vyberie ten slovenský produkt. Čo sa týka podnebia, neudejú sa žiadne radikálne zmeny. Verím, že vieme prispôsobiť a pestovať znášanlivejšie druhy plodín. No musíme dať pozor na ľudskú chamtivosť. Potreba ochrany životného prostredia je v červených číslach. Až v takých, že momentálne je potrebné do prírody viac investovať ako z nej ťažiť. Ak už aj znečisťujeme životné prostredie, musíme robiť veci tak, aby sme to čímsi vyvážili. Ak si toto neuvedomíme, ďalšie generácie budú na nás pozerať veľmi krivým pohľadom.
A budú tie ďalšie generácie schopné popri súčasnom vývoji moderných trendov a technológií návratu k tomu tradičnému, k „sedliactvu“ a manuálnej práci?
V mladých ľuďoch vidím veľký potenciál. Niekoľko desiatok rokov dozadu bolo poľnohospodárstvo primárne a robil v ňom každý. Neskôr poľnohospodárska univerzita začala chrliť študentov rôzneho smeru, no zabúdalo sa na konkrétnu rastlinnú a živočíšnu výrobu, pretože to už nebolo až také moderné a bolo to časovo náročné. Po zmene režimu uvideli mladí ľudia ako sa žije na západe, videli tam viac možností, zábavy a „toho moderného“. Aj to malo za následok úpadok poľnohospodárstva. V súčasnosti sa trend „sedliactva“ opäť štartuje. Musia ho totiž vykonávať ľudia, ktorých to baví. Mnohých z mojej generácie časová a manuálna náročnosť tohto povolania neodradili od jeho vykonávania, a aj po toľkých rokoch som osobne rád, ak môžem vyjsť do chotára, skontrolovať porasty a byť na čerstvom vzduchu. Človek sa každým dňom veľa naučí, a to aj z negatívnej skúsenosti. To čo bolo vlani, nemusí byť dnes a pri poľnohospodárstve to platí dvojnásobne. Ale je to krásna profesia. Inak by som tu už nebol.