„Poľnohospodárstvo sa nedá robiť iba kvôli nadšeniu. Bez neho to však nejde.“
Tvrdí Ing. Ladislav Tanka zo Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou. Dodáva, že poľnohospodárstvo je primárne o finančnej spôsobilosti podniku a cenách jeho dodávateľov. Ak je tento vzťah nastavený na rovnakú hladinu, ani práca poľnohospodára nie je tak náročná, ako sa zdá.
Váš podnik sa javí ako jeden z tých väčších, ktoré máme na Slovensku. Predstavíte nám ho?
Je väčší, avšak záleží ako sa to vezme. Máme 84 zamestnancov, čo sa môže javiť ako silné personálne obsadenie, no z toho asi polovica robí iba v rastlinnej výrobe. Sme jeden z mála podnikov, ktorý si živočíšnu výrobu ešte drží na akej takej úrovni a tá si vyžaduje ľudskú prácu. Máme okolo 920 kusov hovädzieho dobytka a 1300ks ošípaných. Okrem živočíšnej samozrejme robíme i rastlinnú. Tu je vzťah asi nasledovný: živočíšna výroba je skôr stratová ale pomocou rastlinnej sa dostávame nad hladinu ziskovosti.
Moje skúsenosti s týmto podnikom siahajú do roku 1986, odkedy som vystriedal nespočetné množstvo funkcií. Keďže mám SPTŠ v Bernolákove, odbor mechanizácia rastlinnej výroby, začínal som tu ako mechanizátor. Neskôr som si spravil vysokú školu a vystriedaním ďalších funkcií som sa stal vedúcim úseku rastlinnej výroby.
Momentálne hospodárime na 5640 ha ornej pôdy. Špeciálna rastlinná výroba sa už odčlenila, vznikli z nej samostatné špecializované podniky zamerané na ovocinárstvo, zeleninárstvo či vinárstvo. Pestujeme široké spektrum plodín, dohromady 16 druhov, z ktorých najväčšie zastúpenie má pšenica ozimná, repka, zrnová a silážna kukurica, cukrová repa či jačmeň. Nájdu sa u nás i plodiny ojedinelejšie, ako je špalda, hrach alebo lucerka. Tento rok sme navýšili i výmeru tekvíc, čo sa zatiaľ javí celkom rentabilne, pretože na pestovanie tekvíc v súčasnosti existuje podpora. Na výmere 74ha máme i mak, tiež netradičnú plodinu, ktorá sa javí rovnako ziskovo pokiaľ si udržíme predajnú cenu na hodnote 2,- Eur.
To je vskutku rozsiahle spektrum plodín. Ako riešite ich odbyt či uskladnenie?
S odbytom nemáme problém. Ako podnik spadáme pod firmu Gamex, ktorá nám ho zabezpečuje a taktiež nám pomáha s uskladnením i sušením. Disponuje dvoma sušičkami i bioplynkou. Po raži napríklad vyvezieme digestát, zapracujeme ho a po ňom vieme stihnúť i peknú úrodu silážnej kukurice. Nie vždy sa samozrejme vydarí, ako napríklad minulý rok, kedy kukurička narástla vďaka extrémnemu suchu ani nie pol metra. Máme i Gazdovský dvor Branovo, kde chováme hydinu, ovce i kozy a prostredníctvom predajne gazdovského dvora vieme lokálne predávať čerstvé vajíčka či zabíjačkové špeciality.
Tak veľká výmera si vyžaduje i náročnú starostlivosť o pôdu či ochranu rastlín. Riadite sa osvedčenými postupmi a skúsenosťami?
Samozrejme. Vždy hľadám najskôr najvhodnejšiu účinnú látku, avšak následne je pre mňa smerodajný cenník prípravkov od jednotlivých dodávateľov. Sme nútení pozerať v prvom rade na cenu, ekonomika podniku je žiaľ neúprosná. Kvôli nej sme museli skončiť so slnečnicami. Práve vtedy sme zobrali od Syngenty prípravok Listego, pri ktorom je dávka 1,2l/ha. Rozhodli sme sa, že to rozdelíme na polovicu. Po prvej dávke 0,6l/ha sme mali porast taký čistý, až mi bolo ľúto že sme vtedy slnečnicu pestovali naposledy. Vsadili sme teda na iné olejniny – repku a mak. Do maku používame Callisto 480 SC. Tento preemergentný postrek používame občas i do kukurice ale pri maku ho máme odskúšaný ako veľmi dobrý prípravok. Rovnako neobídeme prípravok Force na dezinfekciu pôdy, ak ju chceme mať v 100%-nom stave či Celest Trio moridlá na celú výmeru ozimín. 90% kukuríc máme ošetrených moridlom Maxim a tento rok by sme chceli odskúšať kukuricu SY Miami.
Veľmi veľa prípravkov je dostupných u 4-5 konkurenčných výrobcov, pričom kvalita zostáva rovnaká. Vtedy sa rozhodujeme podľa ceny. Pri ponuke chemických prípravkov je to totiž tak, že každý rok sa z nej čosi vyškrtne a čosi sa pridá. Sú firmy a Syngenta k nim patrí, ktoré na výskum a vývoj vynaložia nemálo času i financií, čo sa potom odráža i na kvalite prípravkov. Stáva sa, že na niektoré prípravky sú škodcovia i choroby rezistentné a preto som za tento vývoj vďačný.
I podľa mňa i podľa štatistík Svazu pěstitelů a zpracovatelů olejnin táto rezistencia existuje. A keďže je naša výmera obrovská, niektoré postreky sme nútení vykonávať i preventívne. Je totiž nemožné každý druhý deň prejsť a skontrolovať 200 hektárovú parcelu, či sa nám tam čosi nežiaduce nevyskytlo. Prevencia je jedna vec, prajnosť počasia druhá. Stačí ak nestihneme jeden postrek na určitej časti z dôvodu jej podmočenia a pri žatve si trháme vlasy, že sú tam dvojmetrové buriny.
Vieme, že pri používaní chemických prípravkoch dochádza k zhoršovaniu kvality pôdy. Robíte vy sami nejaké opatrenia, aby ste tomuto javu predchádzali, či aspoň ho zmierňovali?
Z jednej strany súhlasím, že je potrebné podporovať BIO i EKO poľnohospodárstvo, aby sme si životné prostredie nezničili úplne, na strane druhej by sme bez podpory rastlín nedosiahli také úrody, aby sme prežili.
Napriek využívaniu chemických prípravkov sa i my snažíme prispievať k oddialeniu tohto negatívneho javu. Používame biostimulátory, do pôdy vraciame baktérie, ktoré sa postarajú o rozklad organickej hmoty. Takisto sme investovali do kúpy nových zariadení – podrývákov a pluhov. Od roku 2004 do roku 2013 sme robili minimalizačné obrábanie pôdy, nezbierame toľko slamy, čím sa zlepšuje štruktúra pôdy. Takže sa dá povedať, že prispievame a sme i naďalej ochotní prispievať k zlepšeniu kvality životného prostredia v rámci našich ekonomických možností.
Vidím, že okolo seba máte tím mladých ľudí. Touto výnimkou potvrdzuje váš podnik už takmer pravidlo, že mladým ľuďom sa do poľnohospodárstva príliš nechce. Je to tak?
Áno, je to tak. Mám dvoch prevádzkových agronómov, ktorí sú niečo cez rok po skončení vysokej školy. Dostali sa k nám našťastie takí, ktorým sa robiť chce a baví ich to, čo vyštudovali. Nie každému sa totiž chce robiť všetko. I traktoristi si vyberajú, či chcú ísť na starom alebo novom modernom traktore a ak im nevyhoviete, odídu. Keď ľudia spohodlnejú, ťažšie sa im nariaďuje čo majú robiť. Musia si však uvedomiť, že mladší a menej skúsení pracovníci bez praxe nemôžu robiť prácu ako tí, ktorí sú tu niekoľko rokov a dostávať rovnaký plat ako oni. Pravdupovediac je faktom, že dnes nik nebude robiť od rána do večera iba z lásky k zamestnaniu. Nadšenie musí byť prítomné, no len z neho nevyžijete. Preto by mal byť mladý poľnohospodár motivovaný okrem nadšenia i financiami. A tie v tomto segmente trošku chýbajú.