Múdry štát je hrdý na svojich poľnohospodárov
Počas putovania po východnom Slovensku sme navštívili aj podnik Ing. IVAN KAČUR, SHR v Michalovciach. Ako už názov firmy predznamenáva, privítal nás pán majiteľ, Ing. Ivan Kačur a vedúci výroby Ing. Michal Pavlo. V rozhovore sme sa dozvedeli, že michalovský okres je svojou dispozíciou priam ako stvorený pre poľnohospodárstvo. „Áno, máme dispozíciu, máme pôdu, ale nemáme tu školy, ktoré by pre nás zabezpečili odbornú pracovnú silu.“ zhodujú sa obaja.
Vaša spoločnosť funguje už viac ako 10 rokov. Čo je jej primárne zameranie?
I. K. : História našej firmy sa začala písať 11. Septembra 2002 odkúpením jedného z hospodárskych dvorov bývalého podniku FARM Michalovce. Od tejto firmy boli odkúpené základné prostriedky a prevzatá pôda do prenájmu vo výmere 2 078 ha. Optimalizáciou výrobného procesu došlo k redukcii pôdneho fondu na súčasných 1 500 ha, ktorými dodnes disponujeme. Základným stavebným kameňom je teda rastlinná výroba, v osevnom postupe dominuje pšenica, jačmeň, kukurica, sója, slnečnica, repka. Zaťaženosť v živočíšnej výrobe tvoria iba ovce.
M. P. : Podľa správnosti by sme sa mali mať rozvinutú živočíšnu výrobu vo väčšej miere, avšak s tou je na Slovensku veľmi veľký problém. V prvom rade sídlime v oblasti blízko mesta, v rade druhom, no nemenej dôležitom – ekonomika by nás v žiadnom prípade nepustila k jej zavedeniu a takisto je problém i s odbytom. Nám musí ísť neustále o efekt z výroby, a ten je v živočíšnej výrobe najčastejšie iba stratový.
Z toho vychádza, že rastlinná výroba vďakabohu ešte stratová nie je.
M. P. : I na rastlinnú treba dávať veľký pozor a klásť dôraz na to, aby sme nepestovali iba preto, že máme pôdu. V súčasnosti ide napríklad do popredia sója, z ktorej keď chceme dosiahnuť efekt, je potrebné získať výnos nad 2,3 tony na hektár. A aj keď je naša hlavná stratégia pestovania sóje tvorená z titulu vylepšenia štruktúry pôdneho fondu, pretože je výbornou predplodinou pod pšenicu, nemôžeme si dovoliť ju pestovať iba kvôli tejto výhode. Pestovať a nepozerať na ekonomiku je samovražda. Musíme s ňou pracovať tak, aby nám urobila službu aj ako predplodina, aj ako komodita na trhu.
I. K. : Dopyt po sóji momentálne je, uvidíme však dokedy. Stav na trhu určuje Južná Amerika a Spojené štáty americké, my sa môžeme len a len prispôsobovať. Pri výnosoch nad tri tony to začína byť zaujímavé. Naposledy to tak bolo pred tromi rokmi, v súčasnosti je cena takmer o tretinu nižšia. Ale nie je sa na čo sťažovať, zatiaľ je dopyt, to je dobré. My poľnohospodári sme totiž neustále v jednom začarovanom kruhu, keď je výnos, nie je cena a naopak. Sme odkázaní na pôdno-klimatické podmienky a trh, preto sme radi za všetko pozitívne, čo máme.
Nebojíte sa že touto tendenciou nastane jedného dňa situácia, že slovenské poľnohospodárstvo už nebude potrebné?
I. K. : To nie. Poľnohospodárstvo je, bolo aj bude a takisto poľnohospodár vždy bol, je a bude…asi aj naďalej bude tým pomyselným posledným schodom spoločnosti. Každý múdry štát však podporuje poľnohospodárov a musí zabezpečiť výživu národa na slušnej úrovni. Potravín je vo všeobecnosti dosť, ba až príliš veľa. Ak sa naše komodity nespotrebujú u nás, ak tu po nich nebude kvôli cene dopyt, vyvezieme ich. Viem, že v zahraničí dopyt po nich je aj bude, nakoľko aj ekonomické podmienky sú v zahraničí iné. Ale potraviny, ktoré dovezieme na Slovensko v cene adekvátnej našim mzdám, za tie by som ruku do ohňa nedal. Spotrebitelia s obľubou nakupujú dovezené „akciové“ tovary, ale prečo im nik nepovie, že tie paradajky, ktoré nakupujú obsahujú 2x toľko dusičnanov ako tie, ktoré dopestujeme doma? Nik to nekontroluje, nesleduje? Verím tomu, že ak by náš konzument vedel o tomto stave, určite by si 2x rozmyslel, či si kúpi paradajky z Holandska, alebo naše, slovenské.
M. P. : Spotrebiteľ je v súčasnosti orientovaný bohužiaľ iba na cenu. Ak by však aj nebol a rozhodol by sa za tovar priplatiť, kde je záruka, že drahšie znamená kvalitnejšie? Nedá sa spoľahnúť ani na rovnicu, ktorá platila kedysi – cena = kvalita.
I. K. : Následne ma zamrzí fakt, že ak niekomu spomeniem, že som poľnohospodár, automaticky dostanem odpoveď: „Veď ty dostávaš dotácie, tebe je dobre.“ Ale ja mu poviem naspäť: „Aj ty ich dostávaš a dostáva ich celé Slovensko v podobe chleba, ktorý každý deň konzumuje.“ Potom si to zrazu v hlave premietne a zistí, že ak budú ceny komodít vysoké, aj potraviny budú drahé.
Produkcia a následné ceny komodít závisia však od mnohých faktorov. Ktoré sú tie najpodstatnejšie?
I. K. : Pracovná sila, ekonomické a poveternostné podmienky a stabilní dodávatelia s primeranými cenami. Pracovnej sily je veľmi málo. Vysoké školy u nás vychovávajú 70% študentov pre úrad práce s poznatkami, ktoré sú z 80% čisto teoretické. Pýtate sa nás, či je dosť odborníkov? My sa pýtame, sú na to školy? Je štruktúra školstva zameraná na jednotlivé regióny? Myslím, že štát doplatí na to, že nebudeme mať dostatočné množstvo odborníkov. A nie len v poľnohospodárstve, v remeslách všeobecne. Keď som sa rozhodol, že budem platiť štipendium študentovi na učilišti kvôli tomu, aby som ho mohol neskôr zamestnať, zistil som, že škola už je zrušená a v našom okrese už podobnej niet.
M. P. : Je to bohužiaľ tak a my naozaj potrebujeme odborníkov, ktorí budú obsluhovať niekoľkostotisícové stroje. To je jeden z problémov. Čo sa týka poveternostných podmienok, máme skúsenosť, asi ako väčšina, že prichádza skorý nástup na jar. Pomáha to oziminám lepšie prezimovať, čo je dobré. No keď príde apríl, máj a nastúpia 30°C teploty, je to už náročnejšie. Nenadarmo sa hovorí: „Studený máj, v stodole raj.“ Predstavte si ako by vyzerala táto pranostika s variáciou na 30°C horúčavy. Klímou sa počas zimy približujeme k prímorským krajinám, počas leta nám ale chýbajú zrážky a je citeľné, že sucho je náš najväčší nepriateľ. Posledné leto sme mali mesiac aj pol bez kvapky dažďa a dennodenne vyše 30°C páľavu.
I. K. : A keď už nemôžeme ovplyvniť podmienky poveternostné, snažíme sa aspoň selektovať a dbať na dôkladný výber dodávateľov a kvalitu ich prípravkov a osív. So Syngentou naša spolupráca neustále napreduje a verím, že aj bude napredovať.
M.P. : Berieme fungicídy do obilnín – Amistar, Artea Plus. Herbicídy do jačmeňa, do pšenice Lintur Premium. Už 7 rokov využívame výbornú kombináciu Colzor Trio Teridox na približne polovicu výmery ozimnej repky. V osivách máme už dlhoročne odskúšané odrody, napríklad slnečnicu Neoma, ktorú už robíme asi 5 rokov a stále je na najvyššej úrovni, čo sa odrody týka.
I. K. : Spolupráca so Syngentou je na obojstrannom dôvernom kontakte, na už zistených kvalitatívnych parametroch prípravkov a osív a takisto na cenových reláciách. O tom svedčí aj dlhotrvajúca spolupráca v rôznom rozsahu počas ročnej doby. Snažíme sa od každého dodávateľa brať to najlepšie, čo už máme odskúšané. Osobne sa mi páči napríklad program Agri-Flex od Syngenty, ktorý sme využili. Nakoľko sa ceny komodít neustále menia a ich vývoj sa dá nie vždy predpovedať, ponúkli nám pomoc vo forme poistenia ceny agrokomodít. Stále preferujeme tento obchod a je to výhodné pre obe strany. Pomáhať si. O tom by mala byť zdravá spolupráca.