I po 23 rokoch je pre mňa moja práca stále zaujímavá
V dedinke, iba pár kilometrov od maďarských hraníc, kde sa nachádza úrodnej pôdy viac ako býva slovenským štandardom sme sa stretli s firmou, ktorá pôsobí neveľkým rozmerom. Sídlo v rodinnom dome koniec koncov predznamenávalo jej malosť. Napriek tomu sme po rozhovore zistili, že táto spoločnosť nie je vôbec malá a čo viac, najväčšia je nie počtom zamestnancov ale najmä svojim ľudským a prívetivým duchom. Zhovárali sme sa s majiteľom firmy Agrárius, Ing. Štefanom Juhászom a jeho zástupcom, Ing. Jánom Deákom.
Sme v rodinnom dome, v malej dedine Chanava, kde momentálne absentuje podnik ako je družstvo. Vy sa poľnohospodárstvom zaoberáte vo veľkom, povedzte nám niečo o vašej spoločnosti.
Š. J. : Agrárius je klasická spoločnosť s ručením obmedzeným. Je to pravda, zaoberáme sa najmä poľnohospodárskou činnosťou. V súčasnosti pestujeme na výmere cca 1 500ha pôdy hustosiate obilniny, kukuricu a slnečnicu, ale popri tom stíhame aj iné, ľuďom prospešné činnosti. Máme malý obchod, prevádzkujeme domov dôchodcov a s tým spojenú i jedáleň, v ktorej denne varíme približne 100 obedov, raňajok a večerí. Takto vieme zabezpečiť aj stravu pre vlastných zamestnancov. Všetko sa to deje tu, v dedine a mne osobne robí najväčšiu radosť, ak môžem pomáhať a uľahčovať život ľuďom okolo seba. Fungujeme tu, v Chanave už 23 rokov a môžem povedať, že moja práca je pre mňa stále zaujímavá. Tých, ktorí odchádzali do dôchodku sme doplnili mladšími a tak ma i mladý kolektív drží v jednom tempe.
Ing. Štefan Juhász
Ak hovoríme o mladých ľuďoch, baví ich poľnohospodárstvo? Vidíte v nich potenciál napriek tomu, že sú medzi nimi populárnejšie iné moderné remeslá?
J.D. : Každý chce robiť v dnešnej dobe iba s modernými technológiami, no mnohokrát si mladí ľudia neuvedomujú, že i poľnohospodárstvo ide s dobou a aj v ňom sa využívajú mnohé technológie navádzané GPS, alebo počítačom. Tým pádom aj človek, ktorý ovláda tieto stroje a mechanizmy musí byť zbehlý a gramotný aj v tejto oblasti. Poľnohospodárstvo bude nemoderné iba dovtedy, kým ho tak budeme vnímať.
Š.J. : V dnešnej dobe je veľmi ťažké nájsť šikovného odborníka. Je však mnoho takých, ktorí prídu, povedzme aj bez maturity, no vplyvom rodičov a toho, že „od decka“ sedávali vedľa otca v traktore, sú z nich hotoví ľudia. Skúsení a šikovní. No krivdil by som, u nás majú maturitu takmer všetci. Na druhej strane, keď budú robiť všetko roboty a automatické mechanizmy, kde je ten človek? Kde je jeho skutočná práca? Nedávno som zachytil informáciu, že mnohé veci sa budú opäť vykonávať ručne. V takej živočíšnej výrobe je podľa mňa ľudská práca nenahraditeľná, avšak tejto výrobe sa u nás už nedarí, asi ako na celom Slovensku. Priznám sa, som veľmi veľký patriot a snažím sa kupovať naše slovenské výrobky – od osív, ktoré používame vo firme až po mäso, ktoré mám na tanieri. Mäso z ošípanej, kŕmenej prirodzenou stravou bude mať vždy inú chuť ako z tej, ktorá je kŕmená ktoviečím. Ale my, Slováci, sme taký národ, ktorý zrejme naletí na nízku cenu a uprednostní ju pred kvalitou. To je veľká škoda
Ak sa živočíšnej výrobe nedarí, ako je na tom z vášho pohľadu tá rastlinná?
J.D. : Otvorene môžem povedať, že my s predajom problém nemáme. Problém nastáva pri určovaní predajnej ceny. Boli by sme oveľa radšej, keby sa objemy našej úrody znížila aj na polovicu, ale dokázali by sme ju predať za vyššiu cenu. Uplynulý rok 2014 bol na úrodu výborný, ba až nadpriemerný – a to zrejme aj v celoslovenskom meradle. Mali sme toľko úrody, že sme si týmto množstvom takmer zničili techniku. Plodiny však v sebe zadržiavali také množstvo vody, že vysoké percento nákladov sme vyčlenili práve na ich sušenie, a to som veľmi rád, že disponujeme vlastnou sušičkou. Kto ju nemá, bol tento rok naozaj stratený, nakoľko som zažil aj situáciu, že poľnohospodár stál 24 hodín s jednou vlečkou obilia čakajúc na jeho sušenie. Našťastie dodávatelia dokážu prispôsobiť osivá tomu, aby ľahšie schli a nenaviazali na seba toľko vody.
Š.J. : Mať odborníka a poradcu v oblasti prípravkov a osív je naozaj na mieste. My sme na základe odborníka, pána Saboa používali dosť veľké percento „syngenťáckych“ výrobkov. S ochranou proti burinám v hustosiatych obilninách sme nemali najmenší problém. Čo sa týka fungicídov, to už je ťažšie, pretože som sa ešte nestretol so 100% – ným účinkom fungicídu. Úspešnosť a účinnosť postrekovej látky totiž závisí od mnohých faktorov. Či už je to termín aplikácie, vývojové štádium rastliny, alebo v neposlednom rade poveternostné podmienky. Ak čo i len jeden faktor zo spomenutých nie je ideálny, aplikáciu fungicídu je potrebné opakovať 2, možno aj 3 krát.
Náročnosť pri výbere vhodného termínu je na vašich pleciach a naopak na dodávateľských firmách zase fakt, aby účinná látka bola naozaj účinnou. Počasie však neovplyvní nik.
J.D. : Pri našich, no aj globálnych poveternostných podmienkach je boj proti hubovým chorobám takmer nekonečný. Od augusta 2014 do konca roka nám síce spadlo 300 milimetrov zrážok, ale v nerovnomerných dávkach. Obdobie sucha striedajú záplavy. Toto je najväčší problém. Ďalším faktom je, že teplota sa zvyšuje nie horúcimi letami, ale nedostatkom akýchkoľvek prejavov zimy. Tuhej, poriadnej zimy, na akú sme zvyknutí spred pár desiatok rokov. Ja, ako súkromná osoba, mám z toho síce radosť, ale prírode to nerobí absolútne žiadnu pozitívnu službu. Minulý rok nám absencia zimy spôsobila obrovský nárast hubovitých chorôb. A ak dáme približne 20,- Eur / ha na prípravok proti burinám, následne 30,- Eur / ha na fungicíd, ktorého aplikáciu musíme 2 alebo 3 krát opakovať, je fakt že počasie nám nenahráva k tomu, aby sme ušetrili. Niektoré odrody sú napríklad veľmi citlivé na fusarium. To sa môže vyskytnúť buď priamo – kedy sa zníži množstvo úrody pri žatve, alebo nepriamo, čo je horšie, pretože vtedy môže byť úroda veľká, no obsah toxínov v nej je neprípustný, a tak znehodnotí každé zrnko a s ním celú úrodu. Preto sa snažíme vyberať si a dávať si poradiť od odborníkov z dodávateľských firiem, aké odrody pestovať, čím a kedy ich ošetrovať, aby boli odolnejšie a úroda výnosnejšia. Na druhej strane, nie som zástanca modifikovaných vecí. Počul som, že z Ameriky sa k nám pomaly začínajú tlačiť firmy, ktoré chcú ponúkať modifikované osivá. Áno, zvyšuje to efektivitu produkcie, svojim spôsobom aj znižuje náklady. Ale to, ako to dokáže ovplyvniť ľudské zdravie nedokážem objektívne posúdiť.
Naopak, z Nemecka pociťujeme dopyt po BIO potravinách a ekologickom hospodárstve. Jeho náročnosť sa však odráža v nižších objemoch produkcie a teda priamo úmerne v cenách takýchto potravín. Nemecká kúpna sila im však tento dopyt umožňuje a u nich sú i malí BIO farmári schopní skúmať, čo bolo v pôde päť rokov dozadu. A my? Kúpime si kura, ktoré vyrastalo niekde na lodi smerom z Číny do Európy. Napriek tomu, že máme aj svoje zdroje. Pôdu, podzemnú vodu… Smola je, že ľudia, ktorí majú právo o týchto veciach rozhodovať sa rozhodujú na pár dní dopredu a nie na mesiace, či roky. A keď si uvedomia, čo všetko bolo a už nie je naše, čakajú na čo? Na revolúciu?