Tlačová správa Agrofórum 2019
Vráťme poľnohospodárstvu a potravinárstvu rešpekt, ktorý si zaslúžia
„Vlastné potraviny zo slovenskej pôdy.“ Tak znela nosná téma prvého ročníka odborného diskusného fóra s názvom Agrofórum 2019, ktoré sa konalo pod organizátorskou taktovkou vydavateľstva VELDAN. Vo štvrtok, 14. marca sa v konferenčných priestoroch hotela Kaskady v Sliači stretlo vyše 140 slovenských a českých odborníkov, manažérov z rezortov poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Počas bohatého programu odznelo mnoho názorov, ktoré spájali dve hlavné myšlienky – potreba zvýšenia potravinovej sebestačnosti Slovenska, spolu so zlepšením podmienok pre budovanie poľnohospodárskej vertikály a vytvoriť platformu pre odbornú diskusiu o novele Zákona 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov z pohľadu skúseností s jej nedávnou implementáciou do praxe.
Plnú sálu ľudí, ktorým nie je ľahostajný stav slovenského potravinárstva a poľnohospodárstva, privítala moderátorka podujatia Jana Holéciová a odovzdala slovo podpredsedníčke vlády a ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Gabriele Matečnej. Tá vo svojej úvodnej reči vyzdvihla potrebu aktívnej podpory slovenských potravín nielen doma, ale aj v zahraničí, pričom zároveň priznala, že Slovensko je potravinovo sebestačné len na zhruba 40%. Zvyšok tvoria tovary, ktoré dokážeme vyrobiť, ale nedokážeme ich vyrobiť konkurencieschopne voči niektorým krajinám EÚ. Ako jedno z východísk uviedla možnosť skrátenia článkov vystupujúcich medzi výrobcom a spotrebiteľom.
„V rámci potravinovej vertikály – výrobca, spracovateľ, veľkoobchod, maloobchodný predaj, spotrebiteľ, považujeme za prospešnéčo najužšie prepojenie medzi prvým a posledným článkom tejto vertikály, čiže výrobcom a spotrebiteľom,“ dodala ministerka na margo problémov so živočíšnou výrobou na Slovensku.
Práve tým načrtla tému prvého tematického bloku, ktorá znela „Súčasný stav, podmienky a praktické skúsenosti s budovaním poľnohospodárskej vertikály na Slovensku – potravinová sebestačnosť na Slovensku, výroba potravín zo slovenských zdrojov, ciele a nástroje k ich dosiahnutiu“.
Prvý blok prednášok otvoril Ing. Vladimír Králik, predseda PD Bošáca, ktorý vo svojej prezentácii ukázal, aké je to fungovať na jednom konci potravinovej vertikály a ako je možné z takmer chátrajúceho poľnohospodárskeho podniku vybudovať krok za krokom moderný a fungujúci podnik s dôstojne fungujúcou rastlinnou, ale i živočíšnou výrobou, akým PD Bošáca aktuálne je. Predstavil, že práve spracovaniemäsových a mliečnych výrobkov na úrovni výrobného podniku môže byť cestou k tomu, ako zabezpečiť stabilný prísun čerstvých domácich potravín obyvateľom Slovenska na lokálnej úrovni.
Ďalší článok potravinovej vertikály predstavujú obchodníci, ktorých na konferencii zastupoval JUDr. Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu a podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko.Ten sa venoval nielen výrobe slovenských potravín, ale aj ich umiestneniu na pultoch obchodných reťazcov. Zdôraznil, že je podstatné uprednostniť slovenské potraviny i na úrovni obchodníkov, čo sa v dobe prítomnosti zahraničných obchodných reťazcov dá len ťažko dosiahnuť. Ako svetlý príklad vyzdvihol COOP Jednotu, ktorej ponuka slovenských výrobkov sa šplhá až k 70%.
„Slovensko nikdy nebude sebestačné na 100%, ale ak máme dvoch či troch výrobcov, ktorí svojím produktom dokážu pokryť potreby našich zákazníkov, nevidím dôvod, prečo by sme k nim na pult mali pustiť zahraničného obchodníka s rovnakým produktom,“ uzavrel svoju prednášku príkladom z reťazca COOP Jednota.
Nasledovala panelová diskusia na tému potravinovej vertikály, ktorej sa zúčastnili:
Gabriela Matečná – ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Jindřich Fialka – námestník ministra zemědělství ČR
Juraj Kožuch – generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry
ZdeněkJandejsek – prezident Agrární komory ČR
Emil Macho – predseda SPPK
Martin Katriak – prezident Zväzu obchodu
Vladimír Králik – predseda PD Bošáca.
V diskusii odznelo mnoho kľúčových myšlienok. Jednou z nosných bola nevyváženosť podpôr jednotlivých krajín EÚ, čo je veľkým problémom i pre susednú Českú republiku. Zdeněk Jandejsek poukázal i na problém s obchodnými reťazcami, ktoré ponúkajú ceny na úrovni nižšej ako sú výrobné náklady jednotlivých potravín. Na záver svojho prejavu dodal: „Máme iba dve možnosti. Buď zamedzíme tomu, aby naši výrobcovia museli predávať svoje potraviny pod výrobné náklady, alebo sa zmobilizujeme na úrovni štátu a poskytneme poľnohospodárom rovnakú podporu, akú majú krajiny ako Poľsko, či Nemecko.“
Druhý blok sa týkal rovnako ťaživej témy, a to pôdy ako hlavného výrobného nástroja v poľnohospodárstve. V súvislosti s pôdou aktuálne rezonuje odbornou, ale i laickou verejnosťou najmä novela Zákona č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov účinnej od 1. mája 2018. Práve preto tento blok otvoril a novelu bližšie predstavil JUDr. Jaroslav Puškáč, generálny riaditeľ sekcie legislatívy MPaRV SR.
Ing. Radovan Mik, riaditeľ oddelenia agrofinancovania a projektov EÚ z Tatrabanky, priblížil praktické skúsenosti z oblastifinancovania spôsobov nadobudnutia poľnohospodárskej pôdy. Okrem možností financovania však kládol väčší dôraz na ochranu pôdy, reguláciu nákupu pôdy pre zahraničné osoby a aktuálnu ochranu nadobúdania pôdy. „Finančná sila a dostupné úverové zdroje sú najúčinnejšou a najlepšou obranou, chráňme si vlastnú pôdu. Iba z vlastnej pôdy totiž môžeme dosiahnuť produkciu vlastných potravín. K téme sebestačnosť zdôraznil i potrebu akejsi národnej hrdosti, ktorá v Slovákoch smerom k vlastným potravinám nie je ešte stále dostatočná.“
V téme pokračovala panelová diskusia za účasti týchto hostí:
Vladimír Uhlík – predseda Komory pozemkových úprav SR
Pavol Bezák – riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy
Ladislav Dobrodenka – bývalý predseda Dozornej rady SOPK
Jaroslav Puškáč – generálny riaditeľ sekcie legislatívy MPaRV SR
Radovan Mik – riaditeľ oddelenia agrofinancovania a projektov EÚ, Tatrabanka
Na záver druhej panelovej diskusie odznel názor od Vladimíra Uhlíka, ktorý upozornil na to, že okrem starania sa o kvalitu pôdy je potrebné dôsledne sledovať aj to, kto ju vlastní a aká je evidencia vlastníctva. K otázke pozemkovej reformy zdôraznil, že je to s veľkou pravdepodobnosťou beh na dlhú trať, ktorý môže trvať aj niekoľko desiatok rokov. Práve touto myšlienkou rozprúdil v závere podujatia aktívnu diskusiu a množstvo otázok smerujúcich na spíkrov.
Agrofórum 2019 odštartovalo svoj 1. ročník za účasti hostí zo Slovenska i susedných Čiech, vrcholových predstaviteľov rezortu, ale aj jednotlivých subjektov potravinovej vertikály. Vysoká účasť a plodná diskusia preukázali, že Slováci jednoznačne chcú slovenské potraviny, chcú sa o nich rozprávať, chcú ich vidieť na pultoch i doma na stole. Spojením všetkých článkov kompetentných pri rozhodovaní o výrobe potravín, o ich umiestnení na pultoch obchodov a ich následnom zakúpení dosiahli organizátori vytýčený cieľ, a to rozprúdiť diskusiu s kompetentnými predstaviteľmi štátnej správy a samosprávy o stave a vytváraní podmienok pre posilňovanie potravinovej sebestačnosti krajiny. Ako na záverečnej tlačovej konferencii s prítomnými médiami konštatoval prezident Agrárnej komory ČR, Zdeněk Jandejsek: „Nemôžeme však očakávať, že to, čo sa v českom a slovenskom poľnohospodárstve deformovalo 30 rokov, sa napraví samo a za krátku dobu. Bude na to potrebný približne rovnako dlhý čas a správna dlhodobá koncepcia.“
Marianna Cabalová
vydavateľstvo VELDAN