Keď sa nebudeš učiť, pôjdeš kravy pásť
„Presne tak zneli slová mojich rodičov keď som ešte chodil do školy“, tvrdí Ing. Ľubomír Rakyta, ktorý v detstve sníval o práci kombajnistu či traktoristu. Tento sen ho zaviedol až na SPÚ v Nitre, a aj napriek tomu, že sa nestal kombajnistom či traktoristom, je spokojný tam, kde je – v podniku AGRO – RACIO v Liptovskom Mikuláši, kde dozerá na to, aby všetko rástlo tak, ako je náležité.
Rozhodli ste sa pre štúdium relatívne ďaleko od vášho rodného mesta. Znamená to, že odmalička ste mali jasno v tom, čo chcete v dospelosti robiť?
Viac menej áno. Vyrastal som „v kopcoch“, v obci Veterná Poruba, čo je naozaj oblasť kde je každodenný pobyt na čerstvom vzduchu samozrejmosťou. Ako každého malého chlapca, aj mňa fascinovali veľké stroje – kombajny, traktory a aj ja som túžil byť ten, ktorý raz bude riadiť takýto veľký stroj. Dnes už viem, že toto povolanie by som robiť nechcel, avšak túžba z detstva ma do tohto odvetvia doviedla. Najprv cez SPÚ v Nitre a potom, v roku 2000, do podniku AGRO – RACIO.
So spoločnosťou Syngenta spolupracujete od začiatku fungovania firmy, v akých oblastiach?
Áno, pracoval som tu veľmi krátko, keď ma ešte ako „mladé ucho“ navštívil pán Vilhan, od ktorého som dostával aktuálne info v oblasti chémie. Neskôr to po ňom prevzal Janko Cvopa a teraz Janko Vrbičan, s ktorým sme si veľmi blízki či už vekovo alebo názorovo. Ten je tu v priemere 2x – 3x do mesiaca, no nie je týždňa, aby mi nezavolal a neinformoval sa o momentálnom stave. Ak je čosi nové, neváha, príde sem, ideme na pole a preberieme to. Blízkosť a osobný vzťah je vec na nezaplatenie, a preto patrí Syngenta medzi špičku našich partnerských spoločností. Darmo má firma vynikajúce produkty, keď je jej obchodný zástupca nedostupný a absentuje ľudský vzťah. Čo sa týka produktov, v minulosti sme s nimi spolupracovali iba v oblasti chémie, no za posledné dva roky sme to rozšírili už aj na osivá, najmä repky. Taktiež fungicídy a herbicídy do repiek, na jeseň a na jar je to TOPREX, používame taktiež MODDUS na reguláciu rastu. To sú produkty, v ktorých konkurenčné firmy zaostávajú.. Aj napriek tomu, že máme metličkové polia, AXIAL v rozšírenej miere nepoužívame. Skôr riešime herbicídnu ochranu konkurenčnými metličkovými prípravkami.
V podniku pracujete takmer od jeho začiatku. Tento rok spolu oslávite 15 rokov fungovania. Dá sa povedať, že sa za tých 15 rokov čosi zmenilo?
AGRO – RACIO je čisto poľnohospodársky podnik bez akejkoľvek pridruženej výroby. Momentálne obhospodarujeme 4 300 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 2 100 ha ornej pôdy. Venujeme sa prevažne pestovaniu repky a obilnín, v menšej miere pestovaním silážnej kukurice, zemiakov a okrajovo množením tráv a ďateliny. Zvyšok tvoria krmoviny na ornej pôde, vyslovene len na potreby živočíšnej výroby, ktorá má v oblasti oviec pozitívnu rastovú tendenciu. Tu sme narástli o približne 2 000 kusov. Máme novú maštaľ, dojáreň, teľatník, silážne žľaby a aj napriek tomu, že je to už 5 rokov od získania dotácie na ich vybudovanie, nechystáme sa zrušiť nič zo spomenutého. Keď som na podniku začínal, mali sme aj farmu s približne 100 000 ks nosníc, no vtedy sa úroda obilnín pohybovala okolo 3,5 tony, tento rok sme uzavreli na 7,44 tony. Vtedy samozrejme nedostatkom obilnín trpela najmä živočíšna výroba, ktorá dostávala málo jadra. K tomu sa pridružili masívne dovozy z Poľska, a keďže s cenou sa pri slovenských pomeroch dá len veľmi ťažko konkurovať, boli sme nútení s nosnicami i ošípanými definitívne skončiť.
Zmenili sa aj trendy v oblasti ochrany a výživy rastlín? Kladie sa z hľadiska výskytu početnejšej skupiny škodlivých faktorov väčší dôraz na ochranu?
Určite áno. I zmena klímy výrazne prispieva k zmenám v ochrane rastlín. V minulosti sa napríklad obilniny neošetrovali fungicídmi. Teraz si neviem predstaviť, že by som neošetril minimálne klas. Obdobie dažďov strieda obdobie sucha, a to je sprevádzané veľkou vzdušnou vlhkosťou. To sú dokonalé podmienky pre výskyt hubových chorôb. U pšeníc sú to najmä listové choroby, u raží to nie je až také riziko, keďže sú tvrdšie, avšak i tam už štandardne používame ochranu na klas. Darmo teda dosiahneme 8 ton úrody, ale so zníženou kvalitou nie je šanca uspieť u odberateľov. Preto je našou zásadou dosahovať maximálnu úrodu za prijateľné náklady, avšak s kvalitou na prvom mieste.
V súčasnosti sa mnohé poľnohospodárske podniky sťažujú, že z finančných dôvodov boli nútené živočíšnu výrobu skôr úplne zrušiť a nie rozšíriť, takže ste jeden z mála podnikov, ktorým naopak živočíšna výroba prosperuje.
V našej zemepisnej oblasti je živočíšna výroba takmer predurčená, či už chovom oviec alebo dojníc. Liptov bez oviec by predsa nebol Liptov. Čo sa týka kráv, tie chováme aj bez trhovej produkcie, aby sme sa nezameriavali čisto len na produkciu mlieka, ktorej náklady sú aj v našej oblasti vyššie ako samotné tržby z nej. Od jari do jesene kravy vypúšťame do vyšších polôh, nakoľko disponujeme aj 2 200 ha TTP, ktoré potrebujeme obrábať.
Problém tkvie však aj v tom, že je veľmi ťažké nájsť špičkových ľudí do živočíšnej výroby. Napríklad aj taký pastier musí pri práci rozmýšľať a vedieť, ako hnať stádo tak, aby vyholilo trávu dôsledne, a nie iba vypustiť ho na pašu. V oblasti ľudských zdrojov je poľnohospodárstvo v klesajúcom režime. Na začiatku nás tu pracovalo takmer 500, v týchto dňoch asi 85.
Nie je to spôsobené tým, že o „hnojarinu“ nemajú mladí ľudia v súčasnosti záujem?
Verím tomu, že na túto prácu sa ľudia vždy nájdu. Tak ako niekoho bavia počítače, niekoho baví aj naša práca. Doba sa však zmenila. Stredná poľnohospodárska škola v Liptovskom Mikuláši bola v tej dobe, kedy som sa na ňu hlásil ja výberovou školou. Dnes je škôl s týmto zameraním mnoho, a preto sa nemôžeme čudovať, že ak na takýto typ školy zoberú hocikoho, hocikto odtiaľ aj vyjde. Ale to nie je len problém v poľnohospodárstve, ale aj v ďalších iných odvetviach. A ak sa aj takí ľudia nájdu, prídu na družstvo s titulom inžiniera, dostanú niečo málo nad minimálnu mzdu a robia všetko iné len nie to, čo vyštudovali. Jednoducho nedostanú priestor na realizáciu a motivácia, či už finančná alebo kariérna je v takom prípade nulová.
Ako by ste zhodnotili rok, či už z hľadiska úrody alebo podmienok?
Musím povedať, že úroda bola naozaj vynikajúca, 7,44 tony je u nás dosiaľ rekordné číslo. Počasie však zapríčinilo, že kvalita raže nie je príliš vysoká. Bez pár desiatok ton je všetko iba v kŕmnej kvalite. Vďaka zrážkam musela úroda zotrvať na poli dlhšie ako by bolo vhodné, pričom zo dňa na deň strácala na kvalite. Za dva letné mesiace nám tu spadlo 300mm zrážok a rovnako ako bola problémová 5 týždňov trvajúca žatva, bola problémová aj sejba. V týchto dňoch sme dosiali repku, čo je na naše pomery veľmi vysoký dátum, obyčajne to stihneme do konca augusta. Sme pripravení na sejbu raže, pšenice, začali sme so zberom zemiakov, ale za predošlú noc nám spadlo 25mm zrážok, a to je čisté blato. Preto už netrpezlivo vyčkávame na každý lúč slnka.
Zaznamenali ste aj väčší výskyt škodlivých činiteľov v dôsledku miernejšej zimy?
Je síce pravda, že bolo iba pár dní, kedy aj u nás na severe klesla teplota pod bod mrazu, no nemôžem tvrdiť, že by som zaznamenal väčší výskyt škodcov. Naopak si myslím, že aj vďaka miernejšej zime sme mali priaznivejšie výsledky nielen my, ale aj celé Slovensko. V globále bola úroda nadpriemerná. Vegetácia rastlín bežala nonstop, koreňový systém rástol u repiek aj obilnín, nanešťastie aj u burín. Ale s tým si vieme poradiť vďaka vysokokvalitným herbicídom. Čo sa týka škodcov, bolo možno viac myší, ale nebol to extrémny stav. Nakoľko robíme u nás i repkové pokusy, navštevuje nás pán Ing. Bokor, ktorý ich vyhodnocuje a chodí po odrodách. Z jeho dlhoročných skúseností vyplynulo, že ak je mierna zima, neznamená to výhodnejšie podmienky pre škodcov. Aj tí totiž musia absolvovať pokoj, zimu a štádium kukiel, ktoré im túto zimu taktiež nebolo dopriate.
Za rozhovor poďakovala Mgr. Marianna Cabalová