„Jedlo berie mnoho ľudí ako samozrejmosť“
Agronóm Tibor Lajtoš pôsobí na družstve v Sokolciach od roku 1975. Celý život zasvätil svojej práci, ktorá je zároveň jeho koníčkom – agronómčine. Na základe sledovania poveternostných podmienok na Žitnom ostrove a vôbec na Slovensku tvrdí, že takýmto tempom budeme v našej krajine o pár rokov pestovať arašidy a kakao.
Ako ste sa dostali k pozícii, ktorú momentálne zastávate tu na PD Sokolce?
Na tomto konkrétnom družstve pracujem od roku 1975. Berúc do úvahy, že tu, v Sokolciach, na jednom mieste pracujem už takmer 40 rokov, je to veľmi dlhá doba. Za tento čas som prešiel takmer celým rebríčkom povolaní, ktoré práca na družstve ponúka. Keď som vyšiel zo školy, začal som tu robiť šoféra. O tri roky neskôr skupinára, následne pomocného agronóma a teraz, sústavných 35 rokov hlavného agronóma. Môžem teda tvrdiť, že celý svoj život som prežil tu, na družstve, s ktorým som nadovšetko zžitý. Podporuje to najmä fakt, že práca je mojim koníčkom, a preto mi je aj veľmi ľúto, že môj odchod do dôchodku sa nezadržateľne blíži.
Ako to bolo na začiatku vašej kariéry agronóma s partnermi a dodávateľmi? Bola možnosť si vyberať, ako teraz, alebo boli možnosti obmedzené?
Tých pár desiatok rokov dozadu bolo naozaj veľmi veľa dodávateľov a firiem, ktoré sa snažili zaujať a predať nám svoje produkty. Tu, približne v 90. Rokoch, sme začali spolupracovať aj so Syngentou, s ktorou, keď sa nemýlim, spolupracujeme od kedy vôbec táto firma pôsobí na Slovensku. Spomedzi dodávateľov bolo samozrejme veľmi ťažké vybrať toho najlepšieho, nakoľko ja nie som veľmi dôverčivý človek a neverím na reči ale na výsledky. Vždy to tak bolo a aj to tak bude, že každý sa snaží predať a pretlačiť práve svoj produkt, ktorý považuje za najlepší. Ja produkt potrebujem otestovať a až potom mu uverím. Zo strany Syngenty boli obchodní zástupcovia veľmi nápomocní najmä čo sa chémie týka, pretože k nám prichádzali s prípravkami, ktorých účinky sme zo začiatku ešte tak dôkladne nepoznali, a tak dobrá rada a možnosť vyskúšania boli ako sa vraví nad zlato. A tak je to v podstate až dodnes, nakoľko my tu máme veľmi širokú paletu burín a nie je jedno aký druh chémie a za akú cenu kúpim. U Syngenty sme so zástupcami vždy rátali, kalkulovali a skúšali tak, aby bola spokojnosť na oboch stranách.
Dá sa PD Sokolce zaradiť medzi tie družstvá, ktoré si zachovali plnú rastlinnú i živočíšnu produkciu?
Disponujeme veľmi veľkou plošnou výmerou. Celkovo približne 6 800 hektárov. Z toho máme 2 400ha ozimných obilnín, 2 200ha kukurice, 820ha slnečnice, 788ha jarného jačmeňa a 240ha repky. Ostatok tvoria krmoviny, ktorými pokrývame čiastočne náklady na živočíšnu výrobu. Ide zväčša o lucerku alebo trávne porasty. Ako jedno z mála družstiev ešte disponujeme vysokým množstvom kráv a ošípaných, aj keď dá sa tvrdiť, že živočíšna výroba je momentálne slabšia a skôr tlačená do úzadia. Výsledky máme síce dobré, no ceny sú tak nízke, že sa to po ekonomickej stránke nedá utiahnuť. A taktiež nákupné ceny komodít, ktoré si nedokážeme sami dopestovať sú pomerne vysoké. Tento rok opäť začíname pestovať sóju, na ktorú máme aj vlastné sušičky.
A nie je sója v našich podmienkach pomerne náročnou plodinou na pestovanie ?
Áno je. Uvedomujeme si najmä fakt, že sme ju pestovali 6-7 rokov dozadu, no počasie nám nedovolilo v tom pokračovať. Teraz to skúsime znova aj napriek tomu, že Žitný ostrov je veľmi arídna oblasť a neprší vtedy, kedy by sme to najviac potrebovali. So sójou je problém najmä ak je počas obdobia, kedy sója kvitne, extrémne sucho. Vtedy sú struky úplne prázdne. Samotné zabezpečenie agrotechniky a sejby nie je žiadny problém. Problém je zabezpečiť priaznivé poveternostné podmienky, a na to sme príliš malí páni. Minulý rok tu napríklad od 20.júna do 10.augusta nespadla ani jediná kvapka vody, čo je vyše 50-dňové obdobie sucha. Mám pocit, že o pár rokov budeme môcť na Slovensku vďaka takémuto podnebiu pestovať arašidy a kakao.
Takže za tých niekoľko desiatok rokov vidíte aj rapídnu zmenu v oblasti poveternostných podmienok?
Samozrejme. Chýba nám voda, a to je najväčší problém. Na firme Syngenta si preto najviac cením to, že ani im nie je ľahostajný fakt nestálosti počasia a enormného výskytu škodcov. Oni totiž veľmi flexibilne prispôsobujú svoju ponuku na základe toho, čo poľnohospodári práve potrebujú. Na jarných stretnutiach s nami prídu vždy s novým prípravkom hodným vyskúšania. U osív od Syngetny by som vyzdvihol najmä to, že takmer všetky ponúkané odrody sú plastické. Kopírujú výkyvy počasia a nie sú na ne tak veľmi citlivé. Tým, že sú cenovo dostupné a schopné adaptovať sa aj pri nepriaznivejších poveternostných podmienkach si u nás zabezpečili najvyššiu priečku. To sa týka najmä slnečníc, v ktorých sú podľa mňa bezkonkurenční. Lepších na našom trhu asi ani nepoznám.
Pociťujete momentálny trend o síce kvalite, ale predsa predraženosti slovenských výrobkov i vy? Ste nútení skôr vyvážať výrobky za hranice ako ponechávať ich na slovenskom trhu?
Medzi rastlinnou a živočíšnou výrobou je jediný a veľký rozdiel v tom, že pri plodinách je možnosť kolísania s objemom predaja, čím je predaj možný prispôsobiť momentálnej a teda aj lepšej cene. Samozrejme, že najlepšie sa dajú speňažiť tie produkty, ktoré majú najlepšiu kvalitu a spĺňajú určité požiadavky. Tu do procesu vstupuje i jeden z našich hlavných partnerov, Syngenta, ktorý dodáva špičkové fungicídy, s ktorými si tú spomínanú kvalitu dokážeme bez problémov ustrážiť. Čo sa týka vývozu, samozrejme že nemôže celá produkcia ostávať na Slovensku, kde ju nie je možné dopytom pokryť. Vyvážame jarné i zimné obilniny, no veľké množstvo si spracúvame i tu, pretože máme vlastný mlyn. Napríklad časť tvrdej pšenice vyvážame do Talianska, špaldovú zase do Rakúska. Čo sa týka živočíšnej výroby, tam sa skôr na Slovensko dováža z okolitých krajín, ktoré majú pre živočíšnu výrobu prijateľnejšie podmienky a atraktívnejšie dotácie. Žiaľbohu, v súčasnosti mnohých ľudí nezaujíma odkiaľ jedlo prichádza. Každý ho berie ako samozrejmosť, a preto už ani poľnohospodárstvo nie je pre mladých ľudí taký atraktívny odbor.
Ešte späť k prípravkom od vašich dodávateľov. Myslíte si, že bez používania pomocných prostriedkov by bolo možné dopestovať aj keď síce obmedzené ale stále dostatočné množstvo rastlinnej výroby?
Nie, to sa nedá. V poľnej výrobe určite nie. V ovocinárstve je princíp BIO produktov reálny, no v poľnohospodárstve asi len veľmi ťažko, ak vôbec. Tam sú totiž úplne iné podmienky, iné rastliny, na ktoré zmenou počasia pôsobí i veľká dávka stresu. Ak za takýchto podmienok od rastlinky vyžadujeme, aby vyprodukovala čo najviac, musíme jej poskytnúť aj istú dávku podpory. Už od začiatku sú totiž rastliny vyšpecifikované tak, že potrebujú aby sa o ne niekto staral. Keď je sucho, je viac škodcov. Keď chladno, tak viac chorôb. A nájsť optimum v týchto podmienkach je takmer nemožné. Škodcovia sú agresívnejší a sú tu aj takí, ktorí v našich oblastiach doposiaľ neboli. Ako napríklad kukuričiar koreňový, pôvodne z Ameriky. Tento rok sa podľa nariadení Európskej únie nebudú môcť používať neonikotinoidy, ktoré ako jediné na tohto škodcu fungovali. Tu by som očakával podporu od dodávateľov prípravkov na ochranu rastlín. Pretože bohužiaľ, chémia je už takmer všade a je žiaľ aj potrebná. Ak ochorieme, bez liekov sa nevyliečime. Samozrejme, vyliečiť nádchu bez liekov ešte ide a existujú i alternatívne druhy medicíny, no pri ťažších chorobách sme z hľadiska vlastnej imunity bezradní. A rovnako tak aj rastliny, ktoré si nedokážu vystačiť vlastnými prostriedkami na to, aby škodcom a chorobám dokázali odolávať.