„Poľnohospodárov najväčší koníček musí byť jeho práca“
Vďaka bratovej veľkej záľube ho to odmalička ťahalo k motorkám. Aj vďaka tomu vyštudoval na strednej poľnohospodárskej škole v Bernolákove odbor, ktorý od strojov nemal vôbec ďaleko – odbor mechanizácie. Práve ten mu pomohol dostať sa bližšie k poľnohospodárstvu a predsa robiť to, čo ho baví. Z mechanizátora sa postupom času stal hlavným agronómom. „Tento rok bude 50 rokov od mojej maturity, 50 rokov čo pôsobím v odbore poľnohospodárstva.“ Rozprávali sme sa s hlavným agronómom PD Šenkvice, Ing. Vincentom Lackom.
Ako ste sa dostali k poľnohospodárstvu?
Bola to veľmi zaujímavá cesta, no môžem povedať, že poľnohospodárstvo mám v krvi. Otec robil v Palme tu v Šenkviciach, doma sme mali dva hektáre pôdy a vinohrad. Od mala som však mal obrovský vzťah k motorkám. Môj brat bol motocyklový pretekár, takže záľuba v motoroch neobišla ani mňa. Vtedajší agronóm PD Šenkvice mi poradil, aby som šiel študovať odbor mechanizácie na Strednú poľnohospodársku technickú školu do Bernolákova, čo mi umožnilo zostať pri mojich obľúbených motoroch a zároveň zo mňa vychovali mechanizátora pre potreby družstva. V rokoch 1979-1984 som si diaľkovo urobil agronomickú fakultu. Po vojne som začínal ako malý mechanizátor, postupne som sa vypracoval na vedúceho úseku technických služieb. To sa písal rok 1989, kedy mi ponúkli možnosť ísť kandidovať na predsedu zlúčeného družstva Budmerice alebo riaditeľa Palmy. Vybral som si družstvo. Po dvoch rokoch, keď sa družstvo začalo deliť, som skončil doma v Šenkviciach ako agronóm. V súčasnosti som i podpredseda družstva a zároveň podpredseda Slovenského zväzu olejninárov.
Po dlhých rokoch skúseností, aký je váš názor na slovenského poľnohospodárstvo?
Skutočne som na družstve najstarší a zo skúseností môžem povedať, že to, kam sa momentálne uberá poľnohospodárstvo nie je dobré. My takisto už nejaký tretí – štvrtý rok vykazujeme stratu, najmä vďaka živočíšnej výrobe. Pri všetkej úcte ku štátu a k dotáciám, nepoznám nikoho, pre koho by bola živočíšna výroba zisková. Európa nie že sa kúpe v mlieku, ona sa v ňom topí, a to už nie je dobrý stav. Na druhej strane netreba vidieť iba negatíva.
Viem, že ľudia poľnohospodárstvo vo všeobecnosti kritizujú, pretože nás vidia ako večných „sťažovačov“, ktorí iba naťahujú ruku a pýtajú dotácie. Nikto sa však neopýta prečo tak pôsobíme? Akceptujem, že každý má právo kúpiť si čo chce, pretože disponuje neveľkými a častokrát ťažko zarobenými peniazmi. No nech sa spotrebiteľ pozrie do svojho nákupného košíka, či v ňom pri bežnom nákupe nájde aspoň jeden slovenský výrobok. Asi nie. A čia je to vina? Jeho? Naša? Štátu? To nevie vysloviť nik.
Takže je oprávnené to spomínané sťažovanie sa zo strany farmárov?
Podľa mňa nie. To už je taký zlozvyk. Pretože každý rok je iný, sú roky dobré i zlé. Samozrejme, že treba povedať, čo nás trápi ale i to, čo nás teší. Ja som olejninár, takže mojimi láskami sú repka a slnečnica. Repka má mnoho svojich nevýhod a povedal by som, že je najnáročnejšia na pestovanie, na druhej strane je z nej bionafta, potraviny, skultúrňuje pôdu a podľa mňa pohľad na ňu v týchto dňoch teší mnohých po celom Slovensku.
To, že slnečnica drancuje a odvodňuje pôdu, tvrdí toľko ľudí, až sa to stalo nepísanou no zaužívanou frázou. Len preto, že sa to tak hovorí. Porovnal som teda lucerku ako predplodinu so slnečnicou a zistil som, že keď napršalo, boli obe výdatné, keď bolo sucho, ťahali obe vodu rovnako. Podľa mňa sú to krásavice šenkvických polí.
Ako je to s mladými ľuďmi v poľnohospodárstve?
I ja mám mladú kolegyňu, pomocnú agronómku, takže sa nemôžem sťažovať. Chyba je však i na strane škôl. Spolupracujem s SPU Nitra, kde robím i oponentúru na práce týkajúce sa repiek a keď vidím koľko zbytočných odborov tam máme, nečudujem sa, že mnoho inžinierov chodí vykladať tovar do Anglicka. Ak chce nový minister urobiť poriadok, akreditačná komisia by mala prehodnotiť všetky vysoké školy a pozrieť na ukazovateľ nezamestnanosti a prihliadať na to, z akého odboru sú. Ak sa dva roky po sebe objaví vysoké percento nezamestnaných z toho istého odboru, jednoducho treba redukovať počet študentov v ňom. Načo produkujeme nezamestnaných ľudí s titulmi?
Venujete sa teda okrajovo i vzdelávacej činnosti.
Ja tvrdím, že vzdelávať sa treba neustále. Nevyskúšané je pre mňa nepoznané, takže mám veľké skúsenosti i s pokusníctvom. S nitrianskou vysokou školou i s profesorom Vašákom z pražskej univerzity. To je asi najlepší odborník na repky, akého poznám. Kto sa totiž nechce učiť, skúšať, nečíta literatúru a časopisy, nemá veľkú šancu. Som rád ak firmy chodia a ponúkajú výrobky do pokusov. Takisto sa teším, ak skúšam čosi nové a na základe pozorovaní zistím presný účinok.
Napríklad?
Prípravok Toprex od Syngenty ma takto príjemne prekvapil. Chodím pravidelne do Hluku na konferencie o repke, kde tento prípravok veľmi chválili. Začal som prípravok analyzovať a došiel som k názoru, že oproti iným prípravkom zvyšuje rastlinu o dve vetvičky. Presvedčil som sa sám a tak tomu verím viac, ako keby mi o tom niekto iba rozprával.
No so Syngentou mám mimoriadne dobré vzťahy nielen na základe skúšania prípravkov, ale i z ľudského hľadiska. Adrián Janík príde i v nedeľu poobede, ak je potrebné. V kombinácii s efektívnymi prípravkami je to spoľahlivá spolupráca. Príde, povie kedy treba striekať, čomu sa máme vyvarovať. Casper Milagro tvorí 90% našich herbicídov, v repke je výborný spomínaný Toprex, do slnečnice Amistar Xtra – o ňom som špeciálne presvedčený, pretože raz som ho nedal a zistil, že to bola veľká chyba. Odvtedy ho odporúčam každému.
Takže ste sa presvedčili, že bez pomocných látok je pestovanie vo veľkom množstve nereálne.
Ja nie som ekológ, ani zástanca ekologického poľnohospodárstva, avšak musím silne zdôrazniť, že s prípravkami je potrebné zaobchádzať s rozumom. Chémia je dobrý sluha no veľmi zlý pán.
Stíhate sa popri práci venovať i svojim koníčkom?
Popri práci agronóma som i vinár. Táto malokarpatská oblasť je tým známa, vinárstvo neobišlo ani mňa a som v Spolku vinohradníkov a vinárov Šenkvice. Každoročne robíme výstavu vína, zaviedli sme akciu Za vínom do Šenkvíc, Deň burčiaku, Malokarpatské pivnice a na Mikuláša požehnanie mladých vín. Paradoxné je, že to, čo ma v mladosti obťažovalo mi teraz robí veľkú radosť.
Čo je podľa vás na poľnohospodárstve pozitívne?
V prvom rade to, že poľnohospodárstvo ako také tu bude i naďalej, zachová sa, pretože jesť musí každý obyvateľ tejto planéty. Bude sa vyrábať s takou technológiou, ako vysoký bude stupeň poznania, no určite sa nebudú potraviny vyrábať v skúmavkách a laboratóriách. Niekedy sa kvôli pôde viedli vojny. Teraz keď populácia rastie, rozlohy pôdy nezmyselne klesajú, pričom zároveň tlačíme na intenzitu pestovania. Pokiaľ sa dá, treba poľnohospodárstvo rozvíjať. Mňa to bavilo celý život a baví ma to i naďalej. To je pre mňa osobný pozitívny prínos tohto pekného odvetvia.