Viliam Kurinec: Nebojím sa výpredaja slovenského poľnohospodárstva do zahraničia
Viliam Kurinec, generálny riaditeľ SAATBAU SLOVENSKO, s. r. o.
SAATBAU Slovensko je tradičným rakúskym družstevným spoločenstvom. Majiteľská štruktúra spočíva v tom, že všetci investori sú z brandže poľnohospodárstva. Prečo ste sa stali práve poľnohospodárom i vy?
Má to historické korene, pretože môj otec i prastarý otec z jednej i druhej strany boli poľnohospodári. Ja som bol dennodenne konfrontovaný s týmto sektorom už odmalička. Chodil som s otcom na pole, škrabal sa do traktora a kombajnu a vždy sa tešil na to, keď s ním pôjdem von. Záľuba v poľnohospodárstve zostala u mňa dodnes.
V posledných rokoch sa často skloňujú farmári ako tí, ktorí sa neustále sťažujú a na všetko nadávajú. Máte pocit, že tento trend nie veľmi pozitívnej mienky o farmárovi sa začína postupne transformovať a jeho obraz sa v očiach ľudí zlepšuje?
Na jednej strane je to určite lepšie ako to bolo donedávna, na strane druhej musím povedať, že to stále nie je ideálne. Viem, že sťažovanie sa poľnohospodárov má svoju logiku, pretože pracujeme v biologickej výrobe a nie vždy veci klapnú tak, ako by mali, najmä z dôvodu závislosti od klimatických podmienok. Pokrivenie verejnej mienky o slovenských poľnohospodároch však dávam za vinu najmä profesným organizáciám a ministerstvu ako takému, pretože vysvetľovacia kampaň ohľadom dotácií bola urobená veľmi neprofesionálne. Veľká časť verejnosti vníma dotácie ako balík peňazí, ktoré dostanú poľnohospodári do vrecka. Nevidia, že týmito peniazmi sú dotované potraviny z dôvodu ich finančnej dostupnosti. Keby mal stáť napríklad liter mlieka toľko, za koľko bol reálne vyrobený plus aké – také percento zisku, určite by boli reakcie ľudí na poľnohospodárstvo ešte vyhrotenejšie a slabšie sociálne skupiny by v tomto prípade zostali extrémne znevýhodnené.
Tu sa natíska otázka či by nebolo vhodnejšie z globálneho hľadiska zreálniť ceny poľnohospodárskych výrobkov a peniaze, ktoré sa ušetria posunúť ľuďom v inej forme tak, aby si potraviny za reálne sumy mohli dovoliť.
Aký bol rok 2016 pre spoločnosť SAATBAU?
V uplynulom roku sme personálne posilnili náš tím o skúsených odborníkov. Tento krok nám dal voľnosť v oslovovaní distribučných spoločností s našou ponukou priamo a eliminovať tak závislosť od našich licenčných partnerov. Udržali sme si pozíciu spoločnosti, ktorá má najširšie portfólio osív na trhu, čo znamená, že dokážeme obslúžiť potreby poľnohospodára od A po Z. Rok 2016 bol pre nás i dosiahnutie úžasnej méty, ktorá nás veľmi teší a na ktorej chceme postaviť aj nasledujúcu komunikácia voči našim súčasným i potenciálnym klientom. Od našich zákazníkov sme totiž dostali dôveru do takej miery, že na Slovensku bolo v roku 2016 zasiatych 100 000 hektárov osivami našej firmy, čo nás nesmierne teší.
Ako spoločnosť SAATBAU pomáha poľnohospodárom a poskytujete svojim zákazníkom tak, aby bola pre nich spolupráca s vami nielen výhodná ale aj dlhodobo perspektívna?
Okrem klasického predaja a poradenstva pri predaji našich osív sa snažíme vkladať do celého procesu i pridanú hodnotu. V našom prípade ide hlavne o to, že osivá ponúkané na slovenskom trhu sú vyrábané na Slovensku a produkované u slovenských farmároch, našich zákazníkoch. Osivárstvo je pre nás čosi viac. Pri dodržaní technologickej disciplíny, ktorú od nich vyžadujeme tak môžu zrealizovať svoju produkciu za vyššie peniaze. Nie sme iba klasická obchodná spoločnosť, ktorá dovezie tovar zo zahrania a snaží sa ho predať tunajším výrobcom, naopak, produkujeme osivá, zamestnanosť a poradenstvo. Naše produkty sú šľachtené v Rakúsku, kde sú podobné pôdnoklimatické podmienky ako u nás a na druhej strane, osivá vyrábame v našich lokalitách. Naše odrody by práve preto mali byť presne šité na tunajšie lokálne podmienky.
Chce a bude mať Slovensko vlastné poľnohospodárstvo aj o 10 – 15 rokov? Kde vidíte budúcnosť slovenského poľnohospodárstva?
Napriek tomu, že momentálne prechádzame v poľnohospodárstve zložitým vývojom, a je to už dlhší čas, som presvedčený o tom, že poľnohospodárstvo tu i naďalej bude mať svoje miesto. Navzdory zložitosti obdobie je vidieť tie malé aktívne svetielka, ktoré dávajú nádej, budúcnosť a atraktivitu slovenskému poľnohospodárstvu. Téma minuloročnej konferencie Agroprogress 2015 ukázalo, že poľnohospodárstvo môže byť sexi a je sexi. Nadväzujúc na tému tohtoročnej konferencie zase tvrdím, že Slováci chcú vlastné poľnohospodárstvo a budú ho mať. Samozrejme, sú tu prítomné rôzne zahraničné skupiny, ktoré operujú na trhu s pôdou, na druhej strane máme stále dostatok skúsených a kvalitných manažérov, ktorí budú pracovať v tomto segmente naďalej a budú ho rozvíjať. Nebojím sa výpredaja slovenského poľnohospodárstva smerom do zahraničia.
Ako potom naštartovať osvetu medzi ľuďmi aby nielen nakupovali slovenské potraviny, ale aby mali aj ochotu v poľnohospodárskom sektore pracovať?
Všímam si, že čím ďalej, tým viac je poľnohospodárstvo atraktívne pre mladých ľudí. Už to dávno nie je odvetvie o špinavej práci. Minule som sedel v najmodernejšom traktore a keď som sa pozrel na riadiaci panel so všetkými tými tlačidlami, svetlami a GPS navigáciou viem, že človek, ktorý do tohto nasadne, nemôže byť už len klasický traktorista. Túto pozíciu už absolútne nevnímam ako prácu pre chlapa v montérkach a s hasákom v ruke pre prípad potreby opravy. Ide o najmodernejšiu technológiu, ktorá si okrem chcenia vyžaduje aj vysoký stupeň technologickej zručnosti. Práve preto bude medzi mladými čím ďalej, tým zaujímavejšia. Viem, že ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí označujú poľnohospodárov pejoratívnejším výrazmi ako sú „sedlák“ či „vidlák“, no pri nástupe technológií a moderných maštalí sa toto povedomie určite pozdvihne.
Na druhej strane vidím aj ľudí, ktorí dobrovoľne, pre niektorých trošku naivne, začínajú farmárčiť na malých pozemkoch, kupujú si staré chalupy na vidieku s cieľom žiť zdravšie. Mne osobne je to sympatické a fandím takýmto ľuďom. Nevravím, že takíto farmári by nám mali zachraňovať poľnohospodárstvo, avšak ak fungujú na báze agroturizmu a výrobe lokálnych výrobkov, potom je to ideálnym, priam až žiadaným doplnkom a príjemným spestrením ponuky rôznych farmárskych produktov.
Naštartuje sa podľa vás vďaka tomu i osveta s témou podpory predaja domácich potravín?
Toto je vec, o ktorej sa rozpráva veľmi dlho. Dlho sa pripomína, tvoria sa marketingové kampane a existuje možno už 5 – 6 log, ktoré vyzývajú ku kúpe produktov od domácich potravinárov a poľnohospodárov. Tu mi však neustále absentuje strategický krok od ministerstva, a to mať ucelený koncept podpory slovenských potravín. Viem, že najmä v našej ekonomickej situácií je náročné prelomiť bariéry typu cena, ale v každom prípade mi chýba koncepcia podpory a upozorňovania na kvalitu domácich produktov.
Máme dve polohy. Naše osivá, skoro celé naše portfólio je šľachtené v Rakúsku, kde sú podobné podmienky ako u nás a druhá poloha je tá, že to vyrábame v našich podmienkach, takže práve naše odrody by mali byť najprispôsobivejšie našim lokálnym podmienkam.
To, že lokálne potraviny musia byť zákonite tým najdrahším na trhu je už podľa mňa skôr mýtus, všeobecne uznávaný a vypestovaný názor, ktorý o slovenských produktoch koluje. Priznám sa, že ja osobne eliminujem nákupy v hypermarketoch a vyhľadávam skôr menšie obchodíky, kde dokážem nakúpiť najvyššiu kvalitu. A poviem vám, že cena nie je až taká odstrašujúca, ako sa o domácich výrobkoch hovorí. Pri lokálnych výrobcoch mäsa mám dokonca osobnú skúsenosť s tým, že cena je prudko porovnateľná s tovarmi masovo chrlenými zo zahraničia na naše pulty. Pri rovnakej cene teda zaváži pridaná hodnota. Vyberiete si mäso z prasaťa, ktoré ešte včera spokojne behalo po dvore alebo mäso, ktoré včera už cestovalo vákuovo zabalené niekde v kamióne?
Ste úspešný manažér veľkej zahraničnej spoločnosti. Na čo ste vo svojom živote najviac hrdý?
U mňa existujú dve polohy. V tej súkromnej som nesmierne hrdý na mojich troch synov a krásnu rodinu. Naopak v pracovnej som hrdý na to, že sa mi pri výkone môjho povolania darí a firma, ktorú vediem, prosperuje. Som hrdý na to, že mám veľmi veľa priateľov a dúfam, že veľmi málo nepriateľov a neprajníkov. Môj životný štýl mi priniesol práve to, že som obklopený príjemnými ľuďmi, v ktorých spoločnosti sa cítim veľmi dobre.