Spoločná poľnohospodárska politika EÚ: Konferencia Agroprogress 2013
Využije Slovensko novú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ pre rozvoj výroby kvalitných domácich potravín? Odpoveď na túto dôležitú otázku spoločne hľadali účastníci už 4. ročníka konferencie Agroprogress 2013, ktorá sa uskutočnila 14. novembra 2013 v trnavskom hoteli Holiday Inn.
Pôdohospodári, potravinári a manažéri podnikajúci v poľnohospodárstve a v príbuzných odvetviach, tentoraz zaplnili konferenčnú sálu do posledného miesta a ďalší už nemohli byť vpustení. Potvrdzuje to veľký záujem o túto tému a 250 účastníkov, často aj z druhého konca republiky, určite neľutovalo.
VEĽKÝ ZÁUJEM ODBORNÍKOV AJ POLITIKOV
Organizátori, vydavateľstvá VELDAN (ProgressLetter a PrintProgress) a Ecopress (HN Konferencie a Hospodárske noviny) v spolupráci s Agrárnou sekciou SOPK, pripravili po odbornej i organizačnej stránke podujatie, ktoré znesie tie najnáročnejšie kritériá. Na konferenciu, nad ktorou prevzal aj tentoraz záštitu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, zabezpečili prednášajúcich – na slovo vzatých odborníkov. Keďže v auditóriu sedeli aj dvaja poslanci parlamentu, z Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Marián Záhumenský a Zsolt Simon (taktiež bývalý minister pôdohospodárstva), jeho ministerskí predchodcovia Vladimír Chovan či Peter Baco, ako aj významní reprezentanti poľnohospodárskych podnikov, prednášatelia to nemali vôbec ľahké. Tak, ako to už je na tejto konferencii zvykom, museli odpovedať na otázky z pléna, ktoré neboli zdvorilostné, ale išli do hĺbky riešeného problému.
KONCEPCIA ROZVOJA PÔDOHOSPODÁRSTVA
Štátneho tajomníka MPaRR SR, Štefana Adama, v rámci jeho prednášky Spoločná poľnohospodárska politika EÚ 2014-2020 a jej rozpracovanie na podmienky „Koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky 2013-2020“, podrobne vyspovedal Zsolt Simon. Táto pre poľnohospodárov existenčne dôležitá téma bola pritom prvýkrát oficiálne prezentovaná verejne pred odbornou verejnosťou práve na konferencii Agroprogress. Štátny tajomník
sa o ďalšom vývoji vyjadril optimisticky. Zdôraznil, že nová poľnohospodárska politika Európskej únie prinesie našim agropodnikateľom v nasledujúcich siedmich rokoch takmer 5,4 miliardy eur. Vyslovil pritom presvedčenie, že slovenskí poľnohospodári budú vedieť konkurovať farmárom z Rakúska, Francúzska či Nemecka. Väčšina farmárov by totiž v najbližších siedmich rokoch mala dostávať vyššie agrodotácie. Tých sa konečne dočkajú aj chovatelia ošípaných a hydiny. Prvé peniaze uvidia už v budúcom roku. V roku 2015 budú tieto dotácie vyplácané z Programu rozvoja vidieka. Chovatelia prasníc by tak mali dostávať 150 eur na veľkú dobytčiu jednotku, teda na 500 kilogramov živej váhy. Predbežne dvadsiatimi eurami plánuje agrorezort podporiť chov ošípaných vo výkrme a dotáciou 75 eur aj hydinu. Napriek tomu, že chovatelia ošípaných doteraz dotácie nedostávali, zdá sa im tento návrh nedostatočný a pýtajú viac. Agrorezort na základe ich pripomienok preto zvažuje, že by táto podpora mohla byť až 250 eur v prípade prasníc, respektíve až 40 eur pri ošípaných vo výkrme. V takom prípade by sa však približne o päť percent znížil objem podpôr určených na kravy produkujúce mlieko. Tie majú byť totiž oproti dnešku podporené trojnásobne vyššou dotáciou – 251 eur na jednu. Aj to už vytvára jednoznačne podmienky, ak už nie na rast, tak na zastavenie úpadku a istú stabilizáciu v živočíšnej výrobe.
PODPORA MÔŽE POSILNIŤ AGROPODNIKANIE
Podľa predsedu poľnohospodárskeho družstva Devio Nové Sady, Ivana Oravca, by prezentovaná podpora mohla „nakopnúť poľnohospodárov“ k opätovnému nárastu živočíšnej výroby. Ako povedal, pokiaľ štát bude do roku 2020 garantovať podpory na ošípané, ktoré agrorezort predstavil, tak sa pustí do plánovanej rekonštrukcie maštale pre prasnice. Následne na svojom družstve možno zvýši počet kusov ošípaných o desať až pätnásť percent. O dvadsať až päťdesiat kusov by rovnako tak mohol zvýšiť počet dojníc. Pôvodne pritom plánovali znižovanie stavov o vyše sto kusov. Aj tento praktický príklad poukazuje na dôležitosť podpôr pre náš agrosektor. Štát plánuje štedrejšie podporiť aj ďalšie ohrozené sektory slovenského poľnohospodárstva, pestovateľov zeleniny a ovocia. Najviac peňazí majú dostávať tí, ktorí sa rozhodnú pre ekologický spôsob pestovania. Ako však upozorňujú poľnohospodári, tak len samotné vyššie podpory ich nezachránia. Dôležité bude, či dokážu väčší objem mäsa, mlieka, zeleniny či ovocia aj predať. Podľa Štefana Adama bude preto možno potrebné pritlačiť na obchodné reťazce. Vedúci oddelenia agrobiznisu v UniCredit Bank, Jaromír Matoušek, považuje za východisko aj zintenzívnenie spolupráce farmárov, vrátane ich integrácie do spoločných projektov.
ZAUJÍMAVÍ HOSTIA ZO ZAHRANIČIA
Hĺbavé otázky dostali od prítomných všetci prednášajúci. Najmä však Christophe Hillairet, člen predstavenstva Francúzskej agrárnej komory, ktorý hovoril o porovnávaní podmienok pre podnikanie v agropotravinárskom sektore vo svetle legislatívnych pravidiel EÚ. Ďalší zo zahraničných hostí, Bohumil Belada, viceprezident Agrární komory ČR, predstavil Aplikáciu CAP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ) 2014-2020 v Českej republike, priority samosprávy v agrárnej politike a výhľad prechodu na platbu na farmu. Pripomenul pritom, že rozdiel medzi národnými dotáciami v Česku a niektorými krajinami Európskej únie je obrovský, a to najmä pri ošípaných a hydine. Východiskom z tohto stavu by podľa neho mohlo byť akceptovanie požiadaviek na rovnaké prideľovanie národných dotácií novým členským štátom únie.Do tretice zahraničné skúsenosti, na tejto medzinárodnej konferencii prezentoval Ing. Róbert Konopka, ktorý nahradil plánované vystúpenie Andreja Babiša, plniaceho si aktuálne povinnosti pri zostavovaní vlády Českej republiky.
BANKY SÚ TIEŽ PARTNERMI POĽNOHOSPODÁROV
Jaromír Matoušek, UniCredit Bank Slovakia a. s., priblížil účastníkom konferencie alternatívy vývoja odvetvia po roku 2013, očakávaný vývoj vlastníckych vzťahov na pôde a efektívne financovanie sektora. Ako poznamenal, podniky síce budú v budúcnosti v lepšom ekonomickom stave, neznamená to však, že budú produkovať a vyrábať viac ošípaných, mlieka, kukurice… Budú však v stabilnejšom stave, čím sa pre banky zníži riziko pri ich financovaní.
Bohumila Tauchmannová, Incoma Slovakia, s. r. o., prezentovala hlavné ciele projektu „Kvalita z našich regiónov“. Podčiarkla v tejto súvislosti aj dôležitosť vzdelávania spotrebiteľov a propagovania kvalitných slovenských produktov. V duchu vysokej odbornosti sa niesli vystúpenia aj ďalších prednášateľov: Radovan Mik z Tatra banky, a. s.; Adrián Šedivý zo spoločnosti Agrana – Slovenské cukrovary, a. s.; Ladislav Kovács z Pivovaru Kaltenecker. Odborné poznatky predstavil tiež Artur Bobovnický z konzorcia IMH spol. s r. o. a Innovative Management partners, s. r. o. či Zdenka Osvaldová, tím líder výskumného projektu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a Daniel J. Kratky – KRATKY GLOBAL : LAWFARM. Organizátori konferencie vydavateľstvo VELDAN a HN konferencie, ako aj partneri, spíkri či samotní účastníci vyjadrili vysokú spokojnosť nie len s vysokou účasťou a samotným priebehom konferencie. Ocenili výbornú atmosféru podujatia a erudovaný prístup všetkých prednášateľov. Prezentovanými odbornými poznatkami, s využitím svojich praktických skúseností, naplnili zámer konferencie ukázať prítomnej poľnohospodárskej verejnosti možné cesty skvalitňovania výroby potravín dôsledným využívaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. O spokojnosti účastníkov svedčí aj skutočnosť, že svoje otázky pokladali ešte aj po vyčerpaní času vyčleneného na konferenciu. Mnohí z nich pritom poznamenali, že o rok prídu opäť.
KVALITNÉ A ZDRAVÉ SLOVENSKÉ POTRAVINY
Na tému zvyšovania kvality potravín predávaných na Slovensku sa treba pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Zo strany spotrebiteľov, výrobcov, pestovateľov a z pohľadu platnej legislatívy. Kľúčovým prvkom je predovšetkým dopyt spotrebiteľa. Preto je dôležité komunikovať na túto tému so spotrebiteľom a vysvetľovať mu dôležitosť zdravotného aspektu konzumovaných potravín pre jedinca i spoločnosť. Aj preto sme sa v rámci projektu Kvalita z našich regiónov rozhodli v roku 2014 upriamiť pozornosť komunikácie na túto oblasť. Zjednodušene povedané, kvalita rovná sa zdravie. Druhý uhol pohľadu sa črtá v oblasti prvovýroby a výroby. Prvovýrobca i výrobca sa budú musieť prispôsobiť takto vyvolanému dopytu od spotrebiteľov a dokázať produkovať kvalitné potraviny v konkurencieschopných cenách. V neposlednom rade je dôležité, aby ich vedeli následne i umiestniť na obchodnom trhu na Slovensku. A práve preto sa Potravinárska komora Slovenska a Zväz obchodu a cestovného ruchu SR dohodli na spoločnej iniciatíve zameranej na pomoc ekonomike Slovenska. Jedným z cieľov tejto iniciatívy je aj zvýšenie podielu domácich potravín na slovenskom trhu. Tretím uhlom pohľadu je oblasť tvorby legislatívneho podnikateľského rámca na Slovensku a pomoc od štátu pre prvovýrobcov a výrobcov. Dôležité je hľadať také formy podpory a motivácie slovenských výrobcov a obchodníkov, aby sa vyrábalo zo slovenských surovín a slovenské potraviny sa predávali na domácom trhu. Takéto nastavenie reťazenia podpory v jednotlivých odvetviach v prospech kvalitných domácich potravín sa dá zrealizovať a želané ciele dosiahnuť len za úzkej koordinácie a spolupráce všetkých účastníkov trhu na dobrovoľnej báze.