Najnovšie články

Publikované 25. novembra 2016

Peter Kolenčík: Tradícia dokáže ísť ruka v ruke s inováciou

Peter Kolenčík, Country manager pre Slovensko, Čechy a Slovinsko spoločnosti Euralis

„So spoločnosťou Euralis oslavujeme tento rok 80. výročie vzniku. Napriek tomu by som nepovedal, že sme dosiahli niečo ako dôchodkový vek, skôr vek naplnený skúsenosťami a zrelými rozhodnutiami. Euralis je dôkazom toho, že i tradícia dokáže ísť ruka v ruke s inováciou, to vedeli už samotní zakladatelia v roku 1936,“ povedal na úvod nášho rozhovoru Peter Kolenčík, Country manager pre Slovensko, Čechy a Slovinsko spoločnosti Euralis, ktorej princíp je založený na družstevnej forme vlastníctva.

Čo stálo za vznikom spoločnosti Euralis?

V roku 1936 sa niekoľko farmárov na juhozápade Francúzska združilo s cieľom brániť svoje záujmy v boji proti veľkým hráčom na trhu komodít. Najskôr začali predávať pšenicu. Až v roku 1951 podnikli vrcholní predstavitelia rozrastajúcej sa spoločnosti „kukuričnú misiu“ do USA, odkiaľ sa vrátili s hybridnými kukuricami, ktoré zanedlho v miestnom regióne získali obrovskú popularitu. Tá bola tak veľká, že bolo potrebné zabezpečiť kompletnú infraštruktúru od spracovania, skladovania, koordinácie predaja a v neposlednom rade aj zriadenie výskumného centra.
Dnes je kukurica jedna z najfrekventovanejších a najpoužívanejších komodít. Objavuje sa vo všetkých zdravých i nezdravých jedlách, je dôležitou súčasťou v potravinárskom priemysle. Potraviny, kozmetika, farmaceutický priemysel. Mnohí na kukuričný lieh v podobe benzínu i jazdia a Coca-Cola u nás nie je sladená ničím iným ako izoglukózou.
Spoločnosť Euralis, ako združenie farmárov, bola tá, ktorá prvá priniesla lahôdkovú kukuricu do Európy
v dobe, kedy sa o kukurici rozprávalo iba ako o krmovine. Naša spoločnosť technologicky veľmi výrazne participuje na fungovaní spoločnosti Bonduelle. Od 40. rokov neustále expandujeme, o čom svedčí i náš vstup na slovenský trh.

S akou víziou vstúpila spoločnosť Euralis na slovenský trh? Je jej filozofia vo všetkých krajinách pôsobenia rovnaká?

Vízia pre slovenský trh bola jednoznačná – zvýšiť povedomie o spoločnosti i na Slovensku. Euralis sú farmári a naši zákazníci sú tiež farmári. Funguje tu plná miera pochopenia všetkých aktivít a to je to, čo chceme povedať tunajším poľnohospodárom. Byť bližšie k poľnohospodárom je globálna a od svojho vzniku nemenná filozofia spoločnosti Euralis.  Vieme byť nápomocní kedykoľvek je to potrebné, pretože v poľnohospodárstve sa veci nedajú odložiť na „inokedy“. My sme takisto poľnohospodári, a preto to chápeme.

V čom sa Euralis líši od konkurenčných osivárskych spoločností? Nejaví sa vám trh s osivami presýtený?

Najväčšmi sa líšime v spomínanom prístupe k farmárom, nakoľko sami nimi sme. To je najväčší rozdiel oproti ostatným spoločnostiam. Francúzi, ako zakladatelia, majú, dovolím si tvrdiť najväčšie poľnohospodárstvo v Európe, takže sami vedia, kedy je poľnohospodár spokojný, aké sú jeho potreby. Ich prístup sa pretavuje do každej krajiny, v ktorej Euralis pôsobí. Spokojnosť zákazníkov v jednotlivých regiónoch je výsledkom toho, že až 13 % nášho zisku investujeme do vývoja a výskumu. Poľnoklimatické podmienky ovplyvniť nedokážeme, preto sa snažíme poskytnúť farmárom istotu tam, kde to máme plne v rukách, v podobe vysokokvalitných komodít.

80 rokov je predsa len úctyhodný vek. Čo stojí za dlhodobým úspechom vašej spoločnosti?

V prvom rade to, že ide o úplne iný model spoločnosti, na aký sme zvyknutí. Aj na Slovensku je veľa obchodných spoločností, ktoré si nepripúšťajú nič iné len rast a sú vlastnené akcionármi. Ak sa akcionárom prestanú zhodnocovať peniaze, začnú sa robiť radikálne zmeny, čoho svedkami sme i v našom rezorte – zmeny, fúzie, rozpady. Keď sa nedarí nám, väčšinou z dôvodu poveternostných podmienok, vieme si to vysvetliť a nebojujeme s tým hlava-nehlava. Nedvíhame ceny a nejdeme za ziskom za každú cenu. Snažíme sa ísť krok po kroku. Niekedy je to väčší krok, inokedy menší, niekedy musíme zastaviť a poobzerať sa. V osivárskej divízii pracuje celosvetovo 1 200 ľudí, a to, že máme
i iné divízie nám pomáha prekonávať krízy oveľa ľahšie.

 

Prešla spoločnosť od svojho vzniku radikálnejšou zmenou?

Doba i technológie sa neustále menia a prispôsobovať sa im, je dôležité. My sa prispôsobujeme najmä poľnohospodárom a ich potrebám. Jediné, čo sa od svojho začiatku nezmenilo je to, že i naši najväčší prezidenti chodia na porady rovno z poľa. Niekedy je to až neuveriteľné a zdá sa mi, že takýchto ľudí je čím ďalej tým menej. Že povedomie o poľnohospodárstve je medzi mladými pokrivené.

 

Nie je to tým, že poľnohospodár je v očiach väčšiny vnímaný ako sedliak?

Podľa mňa je problém v tom, že poľnohospodárstvo nedalo ľuďom zarobiť, a preto si hľadali jednoduchší spôsob živobytia. Väčšina je nastavená tak, že si hľadá ľahšiu cestu bez fyzickej námahy. Žiaľ, v poľnohospodárstve je to najmä o manuálnej práci. Netvrdím, že v iných odvetviach nie, ale niektoré z nich sa už transformovali na to, že sa dajú vykonávať od stola. Tu si treba vybehnúť na pole, obzrieť porast, pochodiť si, čo sa, samozrejme, nedá porovnať s obdobím, kedy namiesto traktora ťahali pluh kone. U nás, na Slovensku, bolo poľnohospodárstvo kedysi váženejším odvetvím ako je dnes. Mám pocit, že sa to mierne zlepšuje, no ešte stále nedosiahlo patričného rešpektu, napriek tomu, že je nenahraditeľným odvetvím.

Rozvoj nových technológií ide ruka v ruke s vysokou mierou produkcie. Tá však nie je vždy ideálna a stretávame sa s fenoménom nadprodukcie. Ako to vnímate?

Áno, trhové hospodárstvo občas prináša takéto momenty, avšak v globále nadprodukcia neexistuje. Ide skôr o regionálnu a mikroregionálnu nadprodukciu.
V Európe žije 25 miliónov ľudí na hranici chudoby, čo neznamená, že hladujú, no nemôžu si vyberať.  Tak, ako sa vyvíjajú nové technológie, ktoré zvyšujú úrodnosť, prichádzajú i nové elementy, ktoré ju dokážu znížiť, ako napríklad škodcovia a poveternostné podmienky. Často sú rastliny vystavené stresu a my potrebujeme, aby boli silnejšie. Neodpustím si prirovnať to k tomu, že ak niekto vyrába plastové poháre, dokáže linku zastaviť a po čase znova zapnúť. My tento proces nedokážeme prerušiť, zastaviť a potom opäť spustiť. Môžeme ho buď zlikvidovať alebo počkať a zozbierať to, čo sa urodilo. Všetko sa mení. Kedysi sa zemiaky pestovali pod Tatrami, dnes je najväčšia výmera zemiakov v okolí Trnavy. Čoraz častejšie hovoríme o monokultúrach a zoštíhľovaní osevných postupov, prebytku mlieka a likvidácii stád. Nie je to správne, ale zrejme to prináša trh. Menia sa ľudia, ich potreby a dlhodobé následky ich správania formujú budúcnosť Európy. Nedochádza ku žiadnej tragédii, ale k zmene zaužívaných štandardov, čo je zrejme pri akomkoľvek vývoji prirodzené. Po vojne nám chýbalo jedlo, začali sme sa venovať poľnohospodárstvu. Teraz nám zrejme chýbajú autá. Ešte stále však patríme k tým šťastnejším na tomto svete, pretože hladovať určite nebudeme.

Aký je nosný produkt spoločnosti Euralis? Na čo ste najviac hrdí?

Máme 5 základných plodín: kukurica, slnečnica, repka, sója a cirok. Kukurica a slnečnica sú tie, na ktoré sme hrdí najviac. V sóji máme najvýraznejšie šľachtiteľské aktivity. Radi prijímame nové výzvy. Pred pár rokmi sme sa rozhodli využívať biotechnológie a to molekulárne markerovanie s tým, že všetko zachováme GMO FREE. To, čo sa vtedy nejavilo ako dobré riešenie, dnes prijímame s nadšením, pretože Európa akceptuje iba GMO FREE produkty. Začali sa preto prísne skúmať génové špirály v zrnkách sóje a zistilo sa, že v ukrajinských či kanadských šľachteniach to nie je celkom čisté a bez modifikácií. Takže to, že spoločnosť Euralis nepodľahla chvíľkovej nálade GMO produktov bol dobrý ťah. S non GMO dosahujeme teraz porovnateľné, ak nie rovnaké výsledky ako s geneticky modifikovanými produktmi. Na to sme hrdí.

Naplnila sa vízia farmárov, ktorí v roku 1936 založili Euralis za účelom lepšej konkurencieschopnosti medzi veľkými spoločnosťami? Boli by spokojní so súčasnou situáciou?

Mám pocit, že vtedy zaviedli jednoduchý a efektívny model podnikania, ktorý žne úrodu dodnes. Metaforicky i reálne. Hľadali spôsob, ako sa na tak veľkom trhu stať rovnocenným hráčom bez toho, aby sa museli vzdať svojej práce poľnohospodára. Domnievam sa, že sa im to v plnej miere podarilo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

devätnásť − 1 =