Najnovšie články

Publikované 22. januára 2017

Martin Mrllák: Učarila mu rozmanitosť poľnohospodárstva

Martin Mrllák, obchodný riaditeľ Agropodnik a. s. Trnava.

Síce to patrí už tak trochu k folklóru odvetvia, že poľnohospodár nie je nikdy spokojný so stavom a existuje na to aj mnoho ošúchaných vtipov. Zdá sa však, že súčasná situácia v odvetví je predsa len o niečo ťaživejšia, ako bola v minulosti

Ako vníma súčasný stav a atmosféru M. Mrllák, z pohľadu obchodného subjektu, ktorý nie len predáva riešenia prvovýrobcom, ale na druhej strane aj nakupuje od nich komodity?

Na základe skúseností z predchádzajúceho obdobia musím jednoznačne potvrdiť, že situácia v odvetví je o niečo ťaživejšia, ako bola v minulosti. Len keď si zoberieme do úvahy napr. pšenicu, tak v roku 2016 sme na Slovensku zaznamenali už štvrtú žatvu po sebe, ktorá bola charakteristická nadpriemernými hektárovými výnosmi. Podobne boli na tom aj iné európske krajiny až na niektoré výnimky (v tomto roku napr. Francúzsko nedosiahlo požadované výnosy ani kvalitatívnu štruktúru). Je zákonité, že pri takejto produkcii sa dopyt na trhu znižuje a ceny majú klesajúcu tendenciu. Je to však len momentálny stav, ktorý sa môže v priebehu relatívne krátkeho obdobia zmeniť. Vzhľadom na súčasný trend globalizácie svetovej ekonomiky  trhy reagujú na rôzne výhľady, správy, reporty (napr. USDA report), či dokonca aj na predpovede počasia. Ďalej sú to faktory ako vývoj kurzu EUR/USD alebo vývoj ceny ropy na svetových trhoch. Ako príklad možno uviesť, že v januári tohto roku sa krajiny organizácie OPEC nedohodli na obmedzení ťažby ropy a táto komodita zaznamenala historické minimá. Následne na túto skutočnosť reagovali aj ostatné trhy poklesom cien a medzi nimi aj trh s rastlinnými komoditami. Týmto všetkým som chcel povedať, že dnes je cena komodít v dôsledku globalizácie dosť volatilná a nezáleží od výnosov na lokálnych trhoch. Riziko poklesu cien sa dá zmierniť jeho rozkladaním. Každý správny poľnohospodár pozná svoje náklady na hektár a pri predpokladanom výnose si vie určiť, akú priemernú predajnú cenu musí dosiahnuť, aby bol rentabilný. Následne na to môže predaj komodít rozdeliť do viacerých fáz a fixovať si také ceny, ktoré mu vyhovujú. Nemusí nutne čakať s predajom až do času žatvy.

Agropodnik a. s. Trnava je jeden z najväčších subjektov v odvetví, a to nie len preto, že je člen skupiny Agrofert. Ako by ste charakterizovali vaše postavenie v štruktúre odvetvia a svoje možnosti ovplyvňovať dianie v odvetví?

Tak ako každé iné odvetvie ani odvetvie poľnohospodárstva sa nemôže zaobísť bez existencie obchodného medzičlánku. Práve túto pozíciu v štruktúre odvetvia zastáva spoločnosť Agropodnik a. s. Trnava. Vzhľadom na daný status plní naša spoločnosť na trhu niekoľko funkcií. Po prvé je to funkcia skladovateľa. Skladová kapacita, ktorou disponujeme, dosahuje skoro 400 tis. ton. Prvovýrobcovia môžu využívať naše sklady na uskladnenie dopestovaných komodít. Potrebu ich využiteľnosti možno badať najmä za posledné štyri roky, kedy boli v našom regióne zaznamenané nadpriemerné hektárové výnosy, najmä pšenice, repky olejnej a kukurice. Ďalej je to funkcia stabilizátora. Prvovýrobcovia sa po naskladnení svojej produkcie rozhodujú o jej predaji na základe vlastného uváženia. Nemusí to byť hneď po žatve, môžu čakať s predajom prakticky až do nasledujúcej žatvy. V spoločnosti Agropodnik a. s. Trnava majú garanciu, že vždy v danom okamihu, kedy sa rozhodnú komodity predať, dostanú trhovú cenu. Dôležité je spomenúť aj funkciu veriteľa. Ako je vo všeobecnosti známe, naša spoločnosť zabezpečuje pre poľnohospodárske podniky dodávky vstupov na založenie novej úrody, t. j. osív, priemyselných hnojív, agrochemických prípravkov, nafty, za ktoré nemusia platiť hneď resp. v krátkej dobe, ale môžu zaplatiť až dopestovanými komoditami. V neposlednom rade je to funkcia distribútora. Keby som ju mal charakterizovať najtriviálnejším spôsobom, mohol by som povedať, že všetko, čo poľnohospodári potrebujú, im vieme dodať a všetko, čo vypestujú, vieme od nich vykúpiť.

 

Naše poľnohospodárstvo bolo dlhodobo jedno z dominantných odvetví hospodárstva, dávalo prácu desaťtisícom obyvateľov a spoľahlivo sa staralo o výživu národa, potravinovú sebestačnosť. Skúste pomenovať, ako obchodný partner poľnohospodárskych podnikov príčiny, ktoré dlhodobo zhoršujú ich situáciu. Kde sa vytráca na Slovensku zdravý sedliacky rozum?

 

Slovenskí poľnohospodári vidia príčinu ťaživej situácie najmä v systéme fungovania EÚ, jej legislatívy a spoločnej poľnohospodárskej politike. Treba si úprimne povedať, že po vstupe do EÚ nemalo Slovensko rovnakú štartovaciu pozíciu v porovnaní s pôvodnými členmi a aj dodnes je úroveň podpory poľnohospodárstva v pôvodných krajinách na úplne inej úrovni ako u nás. Možno, práve využívanie zdravého sedliackeho rozumu je predpokladom nezhoršovania stavu nášho poľnohospodárstva. Nemyslím si, že slovenskí farmári sú menej múdri ako ich kolegovia v hociktorej krajine EÚ. Tvrdím, že na Slovensku máme množstvo odborníkov, ktorí rozumejú svojmu remeslu a ktorí môžu prinášať konštruktívne riešenia, a to nie len v poľnohospodárstve, ale aj v iných odvetviach. Myslím si, že využívanie zdravého sedliackeho rozumu a špeciálne toho slovenského, je v kombinácii s pracovitosťou našou konkurenčnou výhodou.

 

Takmer všetky manažérske poučky uvádzajú, že dlhodobé partnerské vzťahy sú najvýhodnejšie pre obe strany vzťahu. Jedným z trendov odvetvia je aj to, že všetky distribučné spoločnosti, investori (aj z iných odvetví) majú enormný záujem investovať do pôdy a rozvíjať si vlastnú poľnohospodársku prvovýrobu. Tieto ambície má aj Agropodnik a. s. Trnava. Čo poskytujete svojim partnerom z prvovýroby, aby bola pre nich spolupráca s AGP TT nie len atraktívna, ale aj bezpečná a výhodná?

Spoločnosť Agropodnik a. s. Trnava potrebuje svojich partnerov a naši partneri zase potrebujú našu spoločnosť. Táto vzájomná potreba, ktorá musí byť založená na citlivom a férovom prístupe oboch strán, vyúsťuje vo vzájomný dlhodobý obchodný vzťah na princípe win – win. Vedenie spoločnosti sa vždy snažilo o presadzovanie takej obchodnej politiky, aby naši partneri cítili, že jednajú so serióznym partnerom, ktorý je tu dnes, bude tu aj zajtra a vie ich podržať aj v ťažších obdobiach. V predchádzajúcich odpovediach som menoval niekoľko atribútov silného a stabilného partnera, ktoré naša spoločnosť jednoznačne spĺňa, o čom svedčí aj fakt, že v súčasnej dobe s

 

nami spolupracuje vyše 450 poľnohospodárskych podnikov, SHR, obchodných spoločností a spracovateľských podnikov. Nie je našou ambíciou a nikdy ani nebolo obchodovanie s poľnohospodárskymi podnikmi v zmysle jednorázového použitia. Poľnohospodári sa môžu na nás obrátiť v ktoromkoľvek období s akýmkoľvek dopytom, resp. akoukoľvek ponukou. Vždy sa snažíme o uzavretie obchodu za aktuálne najlepšiu trhovú cenu. Myslím si, že v tom tkvie atraktivita a bezpečnosť spolupráce s našou spoločnosťou.

 

Osobne, ako vidíte budúcnosť slovenského poľnohospodárstva, štruktúru celého odvetvia povedzme v horizonte 10-15 rokov? Aké subjekty prežijú a čím sa musia riadiť, aby si zachovali požadovanú efektívnosť výroby a teda aj svoju existenciu? 

 

Budúcnosť podľa mňa jednoznačne závisí na tom, do akej miery budeme schopní využiť ponúkané možnosti zo strany EÚ a ako pri tom využijeme už spomínaný zdravý sedliacky rozum. Existuje mnoho oblastí, ktoré by som mohol spomenúť. Napr. flexibilita využitia európskych finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôležité je, aby sme v budúcnosti dbali na inovácie, výskum a vývoj, pretože kto vlastní know-how, vlastní aj intelektuálny kapitál, čo je základným predpokladom, aby sme v budúcnosti na trhu nepredstavovali len lacnú pracovnú silu. Svoje záujmy by sme mali ďalej upriamiť aj na spracovateľský sektor. Značná časť produkcie sa nespracúva na Slovensku, ale sa vyváža do zahraničia, čím sa ochudobňujeme o príjmy z finálnych produktov s vyššou pridanou hodnotou. V neposlednom rade treba držať krok s rozvojom informačných technológií v oblasti poľnohospodárstva. Existuje nespočetne veľa možností, ako ich využiť, a tým zabezpečiť vyššiu efektivitu výroby. Ak túto oblasť zanedbáme, zvyšok Európy a sveta nás veľmi rýchlo prevalcuje. Ja však pevne verím, že sa to nestane.

Aké najväčšie riziká hrozia odvetviu poľnohospodárstva?

 

Vzhľadom na súčasný stav a predpokladaný vývoj hrozí slovenskej prvovýrobe viacero rizík. Či už sa jedná o tie lokálne ako napr. stále sa zhoršujúce podmienky pre živočíšnu výrobu, boj o pôdu najmä v produkčných oblastiach, kapitálová poddimenzovanosť slovenských podnikov, komplikovaná situácia v mliečnom sektore, tlak na prvovýrobu zo strany obchodných reťazcov alebo tie globálne ako napr. cenové výkyvy rastlinných komodít a priemyselných hnojív, neistý vývoj v oblasti produkcie biopalív, klimatické zmeny, úroveň dopytu a ponuky na svetovej úrovni, rôzne neočakávané krízy a embargá a iné. Vzhľadom na spomenuté riziká, je nutné, aby na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni bol vytvorený taký legislatívny rámec a z neho vyplývajúce podmienky, ktoré by umožnili prvovýrobe, aby sa plne venovala rastlinnej a živočíšnej výrobe.

 

Ste i napriek svojim skúsenostiam mladý manažér, celkovo AGP TT má mladý manažment. Vnímate to ako výhodu v odvetví, o ktorom sa hovorí, že stárne, odborníci odchádzajú do dôchodku, resp. „vymierajú“ a mladí nepribúdajú v takých počtoch, ako by bolo žiadúce?

Svoj vek vnímam jednoznačne ako výhodu v odvetví a zároveň aj ako výzvu. Starších kolegov beriem ako mentorov, od ktorých sa môžem ešte veľa naučiť a potom v budúcnosti to zúžitkovať. Tak isto mi vždy veľmi dobre padne pochvala od starších obchodných partnerov, ktorí ma berú ako seberovného, aj keď niekedy je ten vekový rozdiel značný. Dôležité je pre mňa to, že keď ma oslovia s nejakou požiadavkou, vedia, že vyviniem maximálne úsilie na to, aby som ju splnil k ich spokojnosti. Čo sa týka „vymierania“ a nepribúdania mladých v našom odvetví, tak spoločnosť Agropodnik a. s. Trnava je jasným dôkazom toho, že snáď to nebude až také zlé.

Z čoho predovšetkým pramení váš záujem o  poľnohospodárstvo ? Súvisí to aj so súkromným životom, záľubami, resp. trávením voľného času, resp. rodinou a životným štýlom?

Na poľnohospodárstve mám najradšej jeho rozmanitosť a stretávanie sa s novými ľuďmi. Niektoré pracovné pozície v iných odvetviach si vyžadujú neustále sedenie za počítačom a vypĺňanie excelovských tabuliek. Mňa by to jednoznačne nenapĺňalo, aj keď musím úprimne dodať, že niekedy sa tomu nevyhnem ani v mojej pracovnej pozícii. Som rád, keď môžem vybehnúť von za poľnohospodármi, porozprávať sa s nimi o aktuálnych problémoch, popodávať ruky, príp. uzavrieť nejaký obchod. Veď, základom každého dobrého obchodného vzťahu je vzájomné poznanie obchodných partnerov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tri × štyri =