Či chováte kravu, alebo vlastníte hektár pôdy, je to stále to isté
Je konateľom jedného z najúspešnejších poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. Napriek tomu, že so svojim hovädzím dobytkom žne obrovské úspechy priznáva, že sa vďaka tejto skazenej dobe teší na dôchodok. Dovtedy však chce pripísať svojmu podniku ešte nejaké to prvenstvo i vo sfére rastlinnej výroby. „Odvaha mi nechýba, ale musí byť spojená s tvrdou a poctivou prácou,“ tvrdí Ing. Milan Novák, konateľ a predseda podniku Agricola s. r. o. v Šoporni.
O vašom podniku sme sa mali tú česť dozvedieť i z mnohých iných tunajších i zahraničných médií. Priblížte nám jeho výnimočnosť.
Môžeme sa pochváliť titulom najlepšieho chovu hovädzieho dobytka na Slovensku. Síce počty kusov dobytka nedosahujú závratné výšky ako napríklad u susedného podniku pod vlastníctvom dánskych investorov, ale súčasný stav 220 kusov kráv nám zaručuje pravidelnú dojivosť približne 2 milióny litrov mlieka ročne. Takisto tu máme kravičku, majsterku, najlepšiu v histórii Slovenska, ktorá nám nadojila 130 000 litrov mlieka. Na predaj máme momentálne ešte 60 vysokoteľných jalovíc, 70 sme už predali. Som si však vedomý toho, že takéto výsledky sa dajú dosiahnuť iba poctivou a tvrdou prácou. Musíte tu stráviť veľa času, porobiť, postíhať a napriek tomu sa nikam neponáhľať. Pracujem 6 dní v týždni, pri živočíšnej od rána od tretej do večera do siedmej.
Pri takýchto referenciách by sa dalo už takmer očakávať, že nebudete ako podnik zápasiť so žiadnymi problémami.
Je to veľmi veľká zodpovednosť, ale keď dosiahneme pozitívne výsledky, je to príjemná kompenzácia. Existujú však faktory, ktoré nedokážete ovplyvniť, ako napríklad v súčasnosti často pretriasaná kauza prebytku mlieka. Všetci sme to očakávali, ale rovnako sme očakávali aj iný postoj vlády. Tu je ohrozených 13 000 pracovných miest a nik sa nad tým nepozastaví. Čakal som aspoň pozitívne informácie plynúce z nového programovacieho obdobia, v ktorom mala byť prioritou živočíšna výroba. Na moje počudovanie, neexistuje žiadna priorita, čo je pre mňa ako poctivého chovateľa ponižujúce. Objektívne náklady na výrobu jedného litra mlieka sú v našom podniku 0,34 EUR, v menších chovoch aj 0,40 EUR. Výkupná cena je 0,24 EUR. Veľmi ľahkou matematikou sa dá vypočítať, že i náš, ako vcelku úspešný podnik, bude mať pri 2 miliónoch litroch mlieka ročne stratu 200 000,- EUR. Povedzte akejkoľvek automobilke, že ich autá s výrobnou cenou napríklad 10 000,- EUR budú môcť predávať iba za 6 000,- EUR. Koľko áut by dokázali vyrobiť s takouto stratou? Nemôžem uveriť, že toto nik zo zodpovedných nevidí. Domnievam sa, že celá situácia, ktorú sledujeme, si kladie za cieľ donútiť najslabších chovateľov, aby s tým skončili a aby sa o tom čo najrýchlejšie rozhodli.
V čom tkvie výhoda existencie živočíšnej i rastlinnej výroby v jednom podniku?
Poľnohospodárskemu podniku to veľmi pasuje, preto to bolo na družstvách odjakživa spojené. V rastlinnej výrobe máme niekoľko hluchých miest, ktoré dokážeme vyplniť živočíšnou. Zvážame slamu, krmivá, senáž, siláž. Ak by sme nemali živočíšnu, polovica našich zamestnancov by prišla o prácu a rok na družstve by bol pre nás fádny. Poorie sa, pošlem zamestnancov domov, na jar zasejú, pošlem ich domov, postriekame, pôjdu domov. A takto budeme stále iba na čosi čakať. U nás je rok rušný. Ešte ani nemáme posiate, už je potrebné kosiť siláž a senáž. Prídu silné mesiace, kedy sa robí 10 až 11 hodín denne a s nimi i príležitosť pre ľudí zarobiť si viac ako za 8 hodín v základnej sadzbe. Pramení z toho obojstranná radosť a chuť pokračovať i napriek prekážkam ďalej. Nie nadarmo sa vraví, že ak odíde krava z dvora, je po dvore a budovy začnú chátrať. Preto i hospodárske dvory bývajú väčšinou najškaredšou časťou obce, ktorá je zarastená bazou a stávajú sa z nej ruiny. Takto, pri kravách, je u nás už o tretej ráno čulý ruch, kŕmime, dojíme, telíme a pripúšťame. Ale keď tu krava nebude, bude na vrátnici iba jeden ospalý vrátnik strážiaci halu s traktormi a zadná časť dvora bude ponechaná napospas rozkradnutiu.
Poďme k spomenutej rastlinnej výrobe.
Pestujeme klasicky kukuricu, pšenicu, jačmeň, slnečnicu a po novom už aj repku. Ja, ako vyštudovaný zootechnik som ale zástanca názoru, že či už chováte kravu alebo vlastníte hektár pôdy, je to jedno. Niektorí tejto mojej teórií nevedia prísť na chuť, ale keďže v jednom i druhom prípade hovoríme o živých tvoroch, so svojimi potrebami a špecifikáciami, oba si vyžadujú prístup na individuálnej úrovni. Ak mám úrodnú pôdu, menej úrodnú a piesčitú, nemôžem ku každej pristupovať úplne rovnako. Dôslednou prípravou v kombinácii s vhodne zvolenými prípravkami a osivami sa potom môžete vyhnúť stratám na úrode. Naposledy sme použili hybridné osivo ozimného jačmeňa Hyvido, ktoré sa nám veľmi dobre osvedčilo, a tak sme sa rozhodli, že to skúsime rozšíriť o ďalšiu odrodu Wootan. Čo sa ochrany týka, Milagro a Callisto nám fungujú tak, že sa osobne niekedy zamýšľam nad tým, či by sme nemohli mať tie kukurice aj trošku zarastené burinou (smiech). Pri používaní účinných látok je však potrebné okrem samotného účinku prihliadať i na ich škálu pôsobnosti. Sú prostriedky, kde ste limitovaní počasím, teplotou, a to vie pri nepriaznivých podmienkach veľmi škaredo znepríjemniť prácu. Najhoršie je, že ani jeden rok nie je rovnaký a zdá sa, že každý nasledujúci iba viac a viac extrémny. Som preto rád, že pri prostriedkoch, ktoré používame my sa takýchto nepríjemností nemusíme obávať.
Spomínali ste, že začínate s pestovaním repky, prečo padlo toto rozhodnutie?
Ja som už dávno loboval za to, aby sme sa pustili i do tejto oblasti. Nakoniec to však vždy skončilo argumentom, že nemáme na to ako podnik vybavenie. A keďže nás už druhý rok po sebe kukurica zrejme “pochová“, rastliny sú jalové a bez kláskov kvôli extrémnemu suchu, prišlo rozhodnutie skúsiť to s repkou. Spolu s týmto rozhodnutím však muselo prísť i rozhodnutie investovať, a tak som kúpil stroj HORSCH Tiger a sejačku Pronto a už máme kvalitne nasiatych 80 hektárov repky. Našim chlapom stále tvrdím, že dobrá sejba je 50% úspechu. Ak sa nám to nepodarí, prehráme. Fakt, že sme vynikajúci v živočíšnej výrobe nás akýmsi spôsobom ženie k méte byť viac než dobrý aj v rastlinnej, a ja garantujem, že za nejaký čas tam určite budeme.
Dá sa byť dobrý v oboch sférach? I v rastlinnej aj v živočíšnej?
Samozrejme, pokiaľ na oboch frontoch pracujú dôslední a zodpovední ľudia. Na našom podniku zatiaľ takí sú a vravím “zatiaľ“ preto, pretože mladým sa veľmi nechce do tohto druhu profesie. Na jednej strane im rozumiem, pretože to nie je med lízať a výška zárobku nie vždy zodpovedá vykonanej práci. Mám jednu skúsenosť, kedy za ochotou študentov uchádzať sa o miesto na strednej poľnohospodárskej škole stál iba prívlastok “poľnohospodárska“. Ako bol prívlastok odstránený, záujem o študijné odbory vzrástol napriek tomu, že všetko ostatné zostalo nezmenené. Môj dojič mi vyrozprával, ako sa jeho synovi v škole vysmievajú kvôli povolaniu otca -dojiča. Toto je už choré a extrémne. Viem, že poľnohospodárstvo nie je ani skvelo platená ani úžasná práca, ale väčšia osveta v ňom by ani dospelým ani deťom neuškodila. Skôr prospela.
S vašim podnikom ste dosiahli už mnoho úspechov. Je ešte nejaká méta, okrem spomínaného prerazenia v rastlinnej výrobe, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Prešiel som mnoho krajín, odpozeral veľa vecí ale na mnohé si vytvoril i vlastný názor. Počas svojej viac ako 20 – ročnej praxe som sa do prírody zamiloval. Existujú chovy, ktoré robia zo zvierat otrokov. Narodí sa teliatko a po pol hodine doňho nalejú sondou 4 litre mledziva, pretože počuli že je to VRAJ dobré. Ja verím prírode a aj tomu, že mláďa má cicať matku a zobrať si toľko, koľko potrebuje. Chcem, aby aj u nás všetko prebiehalo prirodzene, aby sa všetko dialo na pastve, aby matka bránila svoje teľa a po prirodzenom odstavení prebehlo prirodzené pripustenie. Viem, že tu na nížine je ťažké zrealizovať takúto idylku, ale rozhodol som sa, že zreorganizujem náš dvor a aspoň sčasti si splním tento sen. A do budúcna? Chcel by som si ponechať 30 – 40 kráv, ktoré by si žili ako v bavlnke. Vtedy budem viac ako spokojný.