Banky a agrosektor: ako ďalej?
Napriek dlhodobo budovanej pozícii lídra vo financovaní priemyslu a energetiky, Tatra banka, a.s. patrí aj medzi stabilných partnerov poľnohospodárov. Farmárom a podnikateľom v agrosektore poskytujeme komplexné finančné riešenia už viac ako 10 rokov a v súčasnosti patríme medzi banky s najväčším podielom poskytnutých úverov v objeme niekoľkých stoviek miliónov EUR.
Pohľad bánk na poľnohospodárstvo má za sebou viacero fáz a úverovanie prešlo rôznymi zmenami. A teraz sa nachádzame na rázcestí, kde sa rozhoduje o budúcnosti a výške angažovanosti bánk v poľnohospodárstve.
[column col=”1/2″]Rokmi budovaná dôvera
Treba priznať, že pred 10-15 rokmi nebolo poľnohospodárstvo pre väčšinu bank cieľovým sektorom a z pohľadu objemu poskytnutých úverov bolo skôr okrajovou záležitosťou. Azda s výnimkou vtedajšej Poľnobanky, ktorá to však mala v náplni práce, bol pohľad analytikov skôr negatívny.
Opatrná angažovanosť v poskytovaní zdrojov pre prvovýrobu nikdy nepramenila v podceňovaní alebo nerešpektovaní odvetvia. Skôr v horšej orientácii až neporozumení princípom fungovania sektora a jeho vzťahov. No postupne aj bankoví analytici začali akceptovať špecifické riziká podnikania, pochopili, že na poľnohospodársky podnik nemožno pozerať iba cez finančné výkazy bez zohľadnenia ich špecifík. Dôležitú úlohu zohrala aj zvýšená transparentnosť dotačných systémov a rastúca informovanosť zo strany rezortu. Výrazný posun nastal v nástrojoch úverovania a zdrojoch splácania.
To všetko viedlo k súčasnému stavu, keď poľnohospodárstvo predstavuje z pohľadu bánk perspektívny cieľový sektor. I preto banky nepristúpili v roku 2009 a začiatkom roka 2010 k radikálnym riešeniam a aj v čase krízy môžeme tvrdiť, že financovanie agropodnikateľov nekleslo. V niektorých bankách skôr narástlo.[/column]
[column col=”1/2″]Rany roku 2010
Čo však na postoji bánk k sektoru nedokázala svetová a odbytová kríza, drastický prepad cien poľnohospodárskych komodít a tým výpadok v tržbách, najmä v oblasti živočíšnej výroby, podarí sa asi počasiu, povodniam, nezodpovedným podnikateľom ako aj rastúcej miere neistoty v budúcej poľnohospodárskej politike.
Prepad v tržbách z uvedených dôvodov viedol zákonite k problémom v likvidite, predlžovaniu doby splácania záväzkov, čo v neposlednom rade malo za následok aj viac problémov so splácaním či nárast počtu exekúcií. Pre vývoj rezortu ako aj expanziu úverovania to neboli najlepšie východiská. Hoci bankový sektor v rokoch 2009 a 2010 na základe zabehnutých systémov a vzájomnej dôvere
podržal poľnohospodárov, je tu reálna hrozba, že z objemu takmer 600 mil. EUR poskytnutých úverov do agrosektora môže veľmi ľahko odhryznúť sumár rôznych okolností, čo by viedlo k okamžitému nedostatku likvidity v sektore.[/column][space height=”15″]
[column col=”1/2″]Hrozby financovania agrosektora
Prvou sú povodne a ich dopad na ďalšie fungovanie podnikov. Nie však na mikroúrovni, ktorá bude určite problémom a každý zásadne postihnutý podnik a jeho financujúca banka ho budú musieť riešiť, individuálne a v rámci možností. Znepokojujúcim faktom skôr miera odškodnenia a teda vyslaný signál o záujme a podpore zo strany vlády, rezortu, komory či iných organizácií v krízových situáciách. Deklarovaných 5 mil. EUR ako balík na odškodnenie je určite nepostačujúci (z nášho pohľadu, výpadok iba pri jednom zásadne poškodenom klientovi je 1 mil. EUR).
Tradične silným pilierom úverovania je komoditné financovanie, aktuálne práve teraz počas zberu úrody. Či už prostredníctvom skladiskových alebo tovarových záložných listov, či rôznych iných foriem. Základom tohto financovania je okrem zabezpečenia vo forme komodity aj dôvera v systém fungovania a kontroly verejných skladov. A práve v nej nastali v poslednom období vážne trhliny. Napriek nepochybne výraznej a nezastupiteľnej úlohe a zodpovednosti financujúcich bánk smerom ku kontrole uskladnených komodít, výraznejšia by mala byť aj úloha rezortu. Bohužiaľ podvodné konanie niektorých skladovateľov, ktorých výsledkom bolo zmiznutie založeného tovaru a tým pádom priama strata pre veriteľov, dokonca aj zo skladov pod vedením ŠHR, ktoré zostáva zo strany rezortu bez vážnejšieho povšimnutia, vyvoláva v očiach bankových riskmanažérov vysoké pochybnosti o bezpečnosti takéhoto financovania. Odtiaľ je už veľmi blízko k reštrikciám a zastaveniu financovania úrody, čo najmä v roku slabšieho odbytu a potreby dlhšieho skladovania môže spôsobiť značné problémy predovšetkým prvovýrobe.[/column]
[column col=”1/2″]Obrovský podiel na úverových zdrojoch poskytnutých poľnohospodárom predstavuje dotačné financovanie, založené na priamych platbách (platba na plochu, platba na ornú pôdu, osobitná platba na cukor, veľké dobytčie jednotky…) a agroenvironmentálne tituly. Charakter financovania je jednoduchý, jasne časovo ohraničený a z pohľadu bánk určite menej rizikový. Základom je získanie dotácie, často ako jediného zdroja splácania, ochota poskytovať zdroje je založená aj na jasných a predikovateľných pravidlách. A práve tu je aj hlavný problém financovania, ak akýkoľvek výpadok v dotáciách priamo ohrozuje bonitu klienta a jeho schopnosť splácať úver. Opätovne, posledné obdobie nepraje bezproblémovému prechodu do ďalšej „sezóny“. Zmena podmienok a pravidiel takpovediac počas hry, neustále zmeny informácií o osobitnej platbe na cukor, nejasnosti ohľadom platby na veľkú dobytčiu jednotku v ďalšom roku a zároveň otázniky nad smerovaním dotačnej politiky a celkovo rozpočtom agrorezortu v roku 2011 stavajú banky do neľahkej situácie. A všetko umocnené tlakom klientov na znovu čerpanie úverov na VDJ či diskusiu o podmienkach agroúverov v ďalšom roku.[/column][space height=”15″]
Potreba dialógu
Je potrebné otvorenie priznať, že bez relevantných informácií o ďalšom smerovaní rezortu, dostatku poznatkov o predpokladaných dotačných systémoch, tituloch a ich výškach a v neposlednom rade bez presvedčenia o nemennosti pravidiel počas roka 2011 bude pre bankový sektor ťažké bez vážnejších zásahov prolongovať dotačné úvery. Napriek všetkému verím, že vďaka vzájomnému dialógu medzi bankami, ministerstvom a poľnohospodárskou samosprávou či agropodnikateľmi, sa podarí nastaviť podmienky úverovania bez vážnejších dopadov na agrosektor. To však predpokladá, že aktívnu úlohu v tom nemôžu zohrávať iba banky. Verím, že pripravovaná konferencia „AgroProgress 2010 – Nové trendy v agrobiznise“ bude vhodnou príležitosťou pre takýto dialóg.
[frame src=”https://agroprogress.sk/files/2012/10/RadovanMik.jpg” width=”100″ height=”IMAGE_HEIGHT” lightbox=”on” title=”Ing. Radovan Mik – vedúci oddelenia agrofinancovania a projektov EU” align=”left” ]
Ing. Radovan Mik
vedúci oddelenia agrofinancovania a projektov EU
Tatra banka, a.s.
Článok bol zverejnený vo vydaní 16/2010. Prístup k celému vydaniu môžete objednať tu.