Agrobiznis potrebuje výrazné zmeny
Konferencia Agroprogress 2010 odhalila manažérsky pohľad na súčasnosť a budúcnosť agrobiznisu na Slovensku
Jedenásteho novembra sa v Senci uskutočnila prvá a jedinečná konferencia Agroprogress 2010. Jej cieľom bolo poskytnúť manažérom pracujúcim v odvetví pôdohospodárstva a príbuzných sektoroch odborný pohľad na očakávaný vývoj v najbližších rokoch z hľadiska pripravovaných zmien v agrárnej politike Európskej únie s prihliadnutím na domáce podmienky a limity. Účastníci konferencie sa zároveň spoločne zamýšľali nad lepším využitím potenciálu slovenských značiek a budúcnosťou agroturistiky u nás. Súčasťou celodenného programu sa stalo slávnostné odovzdávanie certifikátov Slovak Gold.
Na konferenciu sa registrovalo bezmála 150 manažérov z agrosektoru, potravinárstva a príbuzných odvetví. Prijali na ňu pozvanie okrem súčasného ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona i dvaja predchádzajúci ministri – Peter Baco a Vladimír Chovan. Vystúpili kľúčoví finanční odborníci na agrosektor z bankového prostredia. Veľkej pozornosti sa tešili prípadové štúdie z oblasti marketingovej podpory poľnohospodárstva a vinárstva, budovania slovenských značiek a rozvoja agroturistiky. Prezentovaný medzinárodný prieskum o vnímaní Slovenska ako destinácie cestovného ruchu potvrdil perspektívy aj úskalia rozvoja tohto odvetvia, predovšetkým v oblasti agroturizmu.
Zsolt Simon – kontinuita, alebo zmena?
[frame src=”https://agroprogress.sk/files/2012/10/ZsoltSimon.jpg” width=”135″ height=”IMAGE_HEIGHT” lightbox=”on” title=”Zsolt Simon – minister pôdohospodárstva” align=”left” ]
Minister zhodnotil doterajší vývoj pôdohospodárstva a samotné riadenie rezortu ako chaotické a manévrovací priestor na zmeny pre rezort do roku 2013 za minimálne. Konštatoval, že nové vedenie ministerstva i z dôvodu, že plán rozvoja vidieka a jeho finančné rámce sú už dnes prakticky vyčerpané rozhodnutiami predchádzajúcej vlády, bude väčší dôraz klásť na to, kam má smerovať agrárny sektor a potravinársky priemysel po roku 2013.
Za krátkodobú prioritu rezortu označil plnú certifikáciu Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Pritom však časové limity a zároveň mimoriadnu náročnosť celého procesu, ktorý má byť zrealizovaný v priebehu niekoľkých mesiacov do konca marca budúceho roku, minister považuje za krkolomné.
Priority ministerstva
[list type=”gold”]
- Zásadné ovplyvnenie pripravovaných zmien v spoločnej poľnohospodárskej politike EU v prospech krajín bývalého východného bloku, ktoré sa dnešným systémom jednoznačne cítia byť diskriminované. Závery nedávneho bratislavského stretnutia rezortných ministrov V4 spoločne s kolegami z Bulharska a Rumunska označil za prelomové.
- Kontrola kvality výrobkov dovážaných z tretích krajín a dodržiavanie výrobných štandardov. Oni totiž majú priamy dopad na produktivitu, kvalitu a cenu výrobkov nielen u nás, ale i v zahraničí. Tu a rovnako tak i v politike voči obchodným reťazcom musí dať jasné pravidlá EÚ. Tieto problémy sa nedajú riešiť len na úrovni jednotlivých členských štátov.
- „Budeme sa zaoberať aj nastavením vzťahov medzi prvovýrobou, spracovateľom a obchodom,“ uviedol minister, „považujeme ho za značne nevyvážený.“
- Otvárame diskusiu a pozývame k nej farmárov, k nastaveniu parametrov pre správnu farmársku prax, ktoré budú slúžiť ako základ na poskytovanie podpôr agrosektoru od roku 2013. Jej výsledky sa premietnu do nariadenia vlády v polovici budúceho roka a platiť začne od januára 2013. Je to mimoriadne závažný krok, ktorý môže úplne zmeniť charakter poľnohospodárskej prvovýroby v tejto krajine.
- „Vyriešenie chaosu v pozemkovom a užívateľskom práve, ktorý sa následne premieta do finančnej podpory pôdohospodárstva je pre mňa jednou z najväčších výziev môjho pôsobenia v rezorte. V tomto smere nám chýba moderný a funkčný systém. A ten je vôbec základom pre budúci rozvoj agrosektoru.“
[/list][space height=”15″]
[column col=”1/2″]Financovanie a dotačná politika
Podľa odpovedí účastníkov konferenčnej ankety sa práve táto časť odborného programu tešila najväčšej pozornosti prítomných. Radovan Mik z Tatra banky a Jaromír Matoušek z UniCredit Bank Slovakia veľmi precízne pomenovali parametre a limity financovania agrosektoru a jeho kritické miesta. Július Rebeťák z ASSECO Solutions zhodnotil stav informatizácie agrosektoru a jeho perspektívy. Ich vystúpenia samostatne pripravujeme do ďalších čísel ProgressLetter.[/column]
[column col=”1/2″]Budúcnosť slovenských značiek a produktov
Tematický blok konferencie otvoril Igor Šarmír prezentáciou úlohy SPPK pri podpore slovenských značiek na trhu. Silvia Sabová z Agrokomplexu Nitra a Ľudmila Miškovičová z Národného salónu vín predstavili nové obchodné a marketingové projekty svojich spoločností. Význam ochrannej environmentálnej značky Slovenska a EÚ pre politiku kvality slovenských firiem podčiarkla vo svojom vystúpení Marcela Drgoňová zo Slovenskej agentúry životného prostredia. Vystúpenie obchodného riaditeľa JAV – AKC z Vlčian o využití v obchodnej praxi certifikácie v systéme Slovak Gold prinášame v samostatnom článku na ďalších stranách časopisu.[/column][space height=”10″]
[column col=”1/2″]Agroturistika na chvoste cestovného ruchu
Ako je vnímané Slovensko v zahraničí? Pekné prírodné scenérie sú plusom, dojem kazí nezáujem o turistov. Slovensko nepoznajú v zahraničí ako dovolenkovú destináciu. Ako vhodné miesto pre dovolenku ho vníma len 38,4 percenta respondentov.
Aj tento záver vyplynul z analýz, ktoré sú súčasťou Marketingovej stratégie cestovného ruchu. Pre SACR ju robila spoločnosť Innovative Management Partner (IMP). Imidž značky Slovensko dostal medzi respondentmi „známku“ 3,58, čo je v školskej terminológii horšie než tri mínus, keďže aj tu sa hodnotí stupnicou od jedna do päť. Prieskumy sa robili na vzorke takmer 4 000 náhodne vybraných obyvateľov z deviatich krajín EÚ, Ruska a USA.
Podľa respondentov Slovensko poskytuje najmä krásne scenérie a prírodné krásy, tie boli hodnotené najlepšou známkou 2,02. Pomerne dobre bola hodnotená aj tradícia a originalita (2,27) a fakt, že tu sú zaujímavé kultúrne a historické atrakcie (2,28). Naopak najhoršie dopadli možnosti dopriať si na Slovensku luxus (3,26) a pre zahraničie nie sme atraktívni ani ako cieľ nákupov (3,05).[/column]
[column col=”1/2″]Zarobiť ihneď
V 18 krajinách sa robil aj kvalitatívny prieskum s odborníkmi v sektore turizmu, pričom 70 percent z nich boli pracovníci cestovných kancelárií a agentúr, zvyšok novinári zaoberajúci sa turizmom. Spolu bolo s nimi urobených 231 rozhovorov. Ich názory na Slovensko sa niekedy dosť líšili od názorov bežnej populácie, čo je dané podľa Artura Bobovnického z IMP tým, že všeobecná populácia sa pri hodnotení riadi skôr svojimi dojmami. Odborníci majú oveľa viac vlastných skúseností a preto je ich pohľad objektívnejší a jednoznačnejší ako názory bežnej populácie.
„Keďže práve oni Slovensko v zahraničí ponúkajú a môžu ovplyvniť rozhodovanie turistu o návšteve konkrétnej destinácie, mali by byť ich názory brané vážne,“ myslí si A. Bobovnický. A to z pohľadu krajiny, ale aj destinácií a podnikateľov v turizme, ak chcú rozširovať a zlepšovať svoju ponuku.
Očami profesionálov je Slovensko krajinou, kde je cieľom zarobiť hneď, kde zdierajú turistu od príchodu na parkovisko až po odchod z lanovky. Nie je tu ochota prispôsobiť sa turistom, návštevník má pocit, že je v turistických strediskách na obtiaž.
Slovensko považujú za krajinu, ktorá má dokonalé spojenie prírody, hôr, termálnych prameňov, histórie a to všetko dobre dostupné. Ale nič z toho nekomunikuje. Slovensko žije zo starých väzieb, tie však vymierajú. Kritizujú aj prístup ľudí v službách – máme síce nové pekné hotely, ale starý prístup, odpoveď z hotela tu trvá dvakrát toľko ako v iných krajinách, neexistuje tu nočný život. Kuchár končí skôr ako si turisti začnú objednávať.[/column][space height=”10″]
[column col=”1/2″]Zmeniť treba komunikáciu a prístup
V rozhovoroch sa ľudí z turistickej brandže pýtali aj na to, čo by bolo treba v slovenskom turizme zmeniť, aby sa stal konkurencieschopnejší. V odpovediach najčastejšie zaznievalo, že jednoznačne komunikáciu krajiny, zvýšiť povedomie a znalosť značky, byť v komunikácii krajiny agresívnejší, keďže Slovensko je len jedna z krajín, ktoré bojujú o turistov. Zlepšiť by sa mala celková kvalita poskytovaných služieb a zmeniť starý štýl myslenia. Taktiež zmeniť prístup k turistom v turistických (lyžiarskych, rekreačných) strediskách, zlepšiť kvalitu a flexibilitu gastronomických zariadení, a jazykové schopnosti personálu. Za veľmi dôležité touroperátori považujú aj čistotu okolo turistických atrakcií a fakt, aby boli otvorené vtedy, keď tam chodia turisti. Taktiež zlepšenie ponuky tak, aby bola konkurencieschopná, keďže napríklad ceny lyžiarskych pobytov na Slovensku sú niekedy porovnateľné s cenami v Rakúsku, pričom kvalitou im konkurovať nemôžu.
Ďalšie, čo podľa odborníkov treba bezpodmienečne zlepšiť, je dopravná dostupnosť krajiny. Bez vhodného spojenia, predovšetkým leteckého, bude Slovensko podľa nich stále len tranzitnou krajinou alebo destináciou na jednodňové cesty. Za dôležité považujú aj vytvorenie „factbooku“ teda manuálu pre predaj produktov na Slovensku, ktorý by mal byť akousi argumentačnou základňou, prečo práve Slovensko by malo byť destináciou pre najbližšiu dovolenkovú cestu zahraničného turistu.[/column]
[column col=”1/2″]Agroturizmus v plienkach
Agroturizmus je u nás najmladšou a najslabšie zastúpenou kategóriou cestovného ruchu. To neznamená, že sa do budúcnosti nemôže stať dostatočne atraktívnou formou podnikania vo vidieckom prostredí, myslí sa Artur Bobovnický. Podľa mienky Petry Tomášovej z Top Projektu, ktorá sa profesionálne venuje poradenstvu v destinačnom manažmente a marketingu, sme len na počiatku procesu budovania skutočného priemyselného odvetvia cestovného ruchu a v tomto smere je agroturizmus vlastne len v plienkach.
Andrej Hlina z Biofarmy v Stupave a Vladimír Chovan zo spoločnosti Agropartner v Plaveckom Podhradí naopak ukázali, že ich agroturistický biznis je na vzostupe a napriek chýbajúcej podpore a infraštruktúre zákonov a podporných marketingových aktivít štátu a regiónu sa im darí.
Konferencia priniesla množstvo námetov pre zúčastnených manažérov a podľa ich vyjadrení poukázala na deficit tohto typu informácií, ale i vecnej diskusie manažérov. I preto sa redakcia v ďalších číslach ProgressLetter vráti k jednotlivým témam a všetky vystúpenia ponúka na konferenčnej webstránke www.agroprogress.sk.[/column][space height=”5″]
Článok bol zverejnený vo vydaní 19/2010. Prístup k celému vydaniu môžete objednať tu